Vzorová misia - Misia pre luciusa, Začiatky sú ťažké

Sedel si na kameni niekde uprostred Mos Espa.
Keď k tebe zrazu pribehol chlapík s dlhou čiernou bradou a opýtal sa ťa:
Ste Lucius?
Teba tá otázka natoľko zarazila, že si odpovedal:

Preco sa pytate?, a ako som čakal na odpoveď tak som si vražedným pohľadom premeriaval nevysokú postavu predo mnou. Videl som že na mňa pozerá so zaujatým pohľadom.

Viete no,..ja......... r..r.rád by som aby ste mi pomohli v jednej veci.
Pozrel sa ti hlboko do očí, a keď zbadal tvoj vražedný pohľad a jazvu ako sa perfektne prekrývajú:
Viete ja mam kamaráta, no teraz to už vlastne kamarát už ani nie je, je to skôr nepriateľ.
Viete bol by som rád keby sa odpratal z cesty.
Vybehlo to z neho tak rýchlo že si to skoro ani nestihol vnímať.
No ty si si zachoval chladnú hlavu i keď to bola tvoja druhá misia v živote.
A s chladným pohľadom si povedal:

Viete moje služby nie sú zrovna lacné, čiže pokiaľ ponúknete niečo dobré budem nad tým rozmýšlať. Povedal som mu s vážnym tónom v hlase, a netrpezlivo som čakal jeho odpoveď.

No ja niesom si istý či Vám to bude stačiť, ale môžem Vám ponúknuť 20000 v kreditoch 10000 v hotovosti.
S prosbou sa ti zahľadel do očí a povedal:
Je to otázka života a smrti prosím pomôžte mi, môžem zohnať aj viacej peňazí, len mi pomôžte, ten človek na mňa asi tiež najíma lovca.

Videl som na tej osobe že je naozaj zúfalá, a tak som povedal: Pokiaľ je to teda tak, rád vám pomôžem. A ako som mu to hovoril som si predstavoval vidinu tých peňazí, ako ich už mám vo svojom vlastníctve.

Volám sa Kunar Don Tur som veľmi rád, že ste mi ochotný pomôcť.
Skontaktujem Vás zajtra o 12:00 miestneho času, nech sa páči tu je môj prenosný holonet.
Povedal podávajúc ti malé okrúhle teliesko.
Potom ti podal ruku a odišiel.

Ja som ostal až do večera sedieť na tom kameni, a prezeral som si holonet, a premýšlal nad tým že ako náročná asi bude tá úloha. Večer som zašiel do baru, kde som si dal niečo na pitie, a išiel som si domov ľahnúť.

Pokojne si spal vo svojej malej útulnej izbe, keď sa ti zrazu zapol datapad a ozval sa z neho zvuk:
Pán Lucius, je tu, je tu p..pp.......p....pp....prosím príďte ihneď ku mne domov.
Ja, posielam Vám adresu cez datapad a chcel som Vám povedať ešte niečo.............chrrrrrrrrrrrrrrr.............
Keď sa ti zrazu stratil obraz z datapadu.

Okamžite som vstal, obliekol, poobzeral sa po svojej izbe, kde na stenách visel obraz môjho otca chytil som do ruky datapad a snažil som sa nahodiť obraz.

Po chvíli chrabčania sa opäť nahodil obraz, no videl si na ňom iba úbohého Kunara, ako sa snaží obnoviť obraz, keď obraz úplne vypadol.
Ako si tak rozmýšlal, zrazu niekto zabúchal na dvere:
Okamžite otvorte dvere!!!
V mene galaktickej republiky, otvorte dvere!!!

So zarazením som sa vytrhol s myšlienok schoval všetky svoje zbrane a brnenie, a pomaly som podišiel ku svojim starým dreveným a zhrdzaveným dverám. A opatrne som otvoril.

Dvere sa so škripotom otvorili.
Stál medzi nimi chlap neveľkej postavy s helmou na hlave a mieril na teba svojim malým blasterom.
Ste Lucius?
Opýtal sa ťa s nahnevaným hlasom.

Ja som svojim kľudným a pokojným hlasom odpovedal: Ano som. Prečo sa pýtate? Ako som čakal na odpoveď tak som si prezeral postavu predo mnou. Ale tentokrát som radšej vynechal svoj zabijácky pohľad.

Postava sa mierne pousmiala a odpovedala:
Môžem ísť ďalej?
Povedal, pričom zložil blaster tak, že na teba už nemieril.

Najprv ma ta otázka zarazila, lebo som netušil čo odomňa môže chcieť muž pracujúci pre Galaktickú republiku, ale potom som s kľudom odpovedal: Samozrejme, len poďte.

Ďakijem!
A mimochodom, volám sa Bun.
Povedal s miernym úškľabom.
Vošli ste do predsiene kde si mal zavesené všetky obrazy, a mimo to, jeden blaster, ktorý si vyhral v minuloročnej súťaži streľby.
Máte peknú zebierku.
Povedal, pričom na teba znovu namieril blaster.

Ďakujem za pochvalu, ale myslím si že to nie je presne ten dôvod prečo ste ma vyhľadali. Mám pravdu? Ako som hľadel na jeho blaster tak som rozmýšľal čo odomňa asi môže chcieť.

To máte pravdu.
Povedal smejúc sa.
Takže rád by som vedel čo ste robili včera okolo 14:00 na námestí Mos Espa.
Povedal podozrievavo sa ti pozerajúc do očí.

Včera okolo 14:00 som bol mimo Mos Espa, a viedol som rozhovor ktorý som mal s istou osobou. Ale meno vám nepoviem. Pokiaľ je to všetko čo ste chceli vedieť tak prosím opustite môj dom. Povedal som Bunovi s neveriacim tónom.

Chcel by si sa ma zbaviť, čo?
Viem že máš zákazníka menom Kunar.
Povedal s posmechom.
Ja totiž pracujem pre toho, ktorého si mal v skutočnosti zabiť.
To, že som povedal "v mene galaktickej republiky" bola iba hra aby som ťa prinútil otvoriť.
Povedal a namieril na tvoju hlavu blaster.
Nestihol si ani zareagovať na to čo povedal a on vystrelil.

No, naštastie som v poslednej sekunde uhol a vytiahol svoj blaster ktory som mal schovaný v zadu na nohaviciach, a vystrelil som poňom dúfajúc že ho tá strela zabije.

Chceš ma zabiť?
Povedal Bun šikovne sa uhnúc laseru z blastera.
Hahaha, tak to sa ti asi nepodarí, pretože ja mám za sebou desaitky misií a ty iba jednu, teda podľa mojich zdrojov.
Povedal rýchlo sa schovajúc za roh predsiene.

To je možno pravda, ale moja muška je najpresnejšia akú si kedy videl a za chvíľu ti to dokážem. Ani som to nedopovedal a už som začal strieľať zo svojho blasteru ako zmyslov zbavený, dúfajúc že sa ho konečne zbavím, a popritom som sa pokúšal dočiahnuť svoj plameňomet.

Hahahaha toto má byť streľba?
Ukážem ti streľbu!
Povedal a počkal pokým prestaneš strieľať.
A vyprázdnil do steny, ktorá ťa chránila, celý zásobník laserových strieľ.
Sakra! Nech Mandaloriani zmetú toho človeka!!!
Zaklial, pretože musel počkať kým sa mu nabije blaster energiou a to ho stojí drahocenné sekundy.