Crebsov boj

Kapitola 1. Oslepujuca ziara

Invazia separatistickych jednotiek na Kashyyk je uz v plnom prude. Podarilo sa im obsadit uz viacero pozicii a to vratane vacsiny dzungle. Tie obcasne miesta odkial sa ozyvala palba a cast velmi dolezitych strategickym bodov (aj s pobrezim) bolo vsetko co ostalo braniacim sa wookieeom, ktorych podporovala mala armada klonov, ktory uz stihli dorazit na bojisko a ako tak stabilizovat frontu. Ti dalsi co sa akurat presuvali s ich transportnych Venatorov uz s napatim ocakavali ich na zemi bojujuci druhovia. Jedna z takychto posil, ktora sa blizila k planete bola Transportna kolona C. Mala celkom 40 delovych clnov LAAT/i, ktore su rozdelene do mensich podskupin od 1 - 10, ale narozdiel od jej predchodcov (A a B) nemierila k najprudsim bitkam na pobrezi no k Dzungli, kde sa preskupovali droidi na utok. 3. podskupina vynikala najma tim, ze velitelia jednotlivych lodi a ich zastupcovia boli tvoreny hlavne z rad ARC klonov. Jednym z takychto klonov bol aj William Crebs, zastupca velitela lode cislo 4.

"Ach, moja prva akcia a poslielaju ma niekam do dzungle kde sa nic poriadneho nedeje, ked azda len niekolko desiatok kilometrov odtial sa vedu urputne boje o pobrezie." Pomyslel si William. Okrem tohto mu v mysli kvilili vsetky rady a vycvik ako sa chovat pocas boja pod palbou, kde su najvacsie slabiny droidov a co je jeho hlavnym cielom. Jednoducho klasicke "myslenie pred bojom". Lod akurat zo svojimi 3 naprotivkami v skupine zostupovala do atmosfery, a tak sa Williamove myslienky museli vytratit a namiesto toho sa musel sustredit na okolie.

Velitel Reinhard Packson este raz narychlo vysvetloval rozkazy a situaciu tam dole: "Ako uz ste sa mohli dovtipit, plechaci obsadili znacnu cast dzungle a pekne zatapaju nasim spojencom wokieeom." "Velitelstvo chce, aby sme sa zatial presunuli na zakladnu Dron 12, tam dostaneme dalsie rozkazy." "Nejake otazky?" Vacsina 9 clennej posadky bola tvorena novacikmi, teda az na velitela a jedneho cudneho klona sediaceho oproti Williamovi. Zrejme uz nieco zazil, ale prilis o tom nehovoril. LAAT sa pri prechode do atmosfery zatriasol no nikoho to potom vycviku uz nevzrusilo i ked vo vzduchu bolo citit napatie z prveho ozajstneho velkeho boja. Crebs si vsimol ako sa lode zo skupiny spolu s jeho plavidlom dali do bojovej kosostvorcovej formacie. Pod nimi sa mihali luky a polia, ktorych byvavalo na Kashyyku velmi malo, akurat mali to stastie, ze leteli prave tade.

"Prelietame nad nepriatelskym uzemim, vsetci sa poriadne drzte, mozu na nas strielat z protilietadlovych del." Upozornil Packson. Napatie medzi vojakmi sa zacalo stupnovat. "Do certa!" "Je tu uz tak horko s tej neznesitelnej atmosfery a este po nas zacnu strielat?! Trochu so strachom a trochu s hnevom poznamenal ledabolo sa od nervov drziaci novacik. "Len klud vojak, nepovedal som, ze budu strielat, len som vas upozornil, ze moz..." Vtom sa ozval vybuch acoby detonator vybuchol hned vedla nich, v ktorom sa pohltili posledne hlasky Packsona. Vybuch nachvilu uplne ohlusil vsetkych prekvapenych a hlavne vydesenych vojakov. Ani nie 10 sekund potom sa z radia od pilota ozvala ciasi sprava: "Do riti!" "Ti zmrdi zostrelili trojku." "V ziadnom pripade sa nevracajte, nema to cenu, zoradte sa do trojuholnika a pokracujte podla stanovenej trasss..." Dalsi ohlusujuci vystrel, ktory vsak bol omnoho blissie ako ten predtim. Williamovi sa dokonca zdalo, ze ich vystrel skrtol po boku lodi no v tej napatej situacii nikto nic nepostrehol a vsetci boli radi, ze su este nazive.

Ozyvali sa dalsie a dalsie, ale postupne si na nich vojaci zvykli, ked to mozem takto nazvat. Zastupca velitela sa skusil pozriet cez priezor ci neuvidi nejakeho nepiatela i cez rozmazany obraz popri tej rychlosti. A uvidel, a kolko! Bola to snad cela protivzdusna divizia, ktora nemala konca kraja. Tlakove vlny bicovali trup LAAT az v takej sile, ze jedneho vojina hodilo do steny a naspat!!! Z nosa sa mu pustila krv, ktora pri tych otrasoch zafrcala okolitych vojakov. "Jezisi podajte mu niekdo handru, rychlo!" Vystrasene povedal velitel, kedze nechcel o nikoho prist a tej krvi bolo naozaj vela. "Q3 tu mas handru a drz si s nou nos az prideme na zakladnu dame ti nieco lepsie." Poznamenal nejaky vojak, lekarnicku im pri poslednom vystrele odhodilo niekam prec tak narychlo davali handru. "Dakujem Q7." Natiahol ruku a trochu sa odtisol od steny, aby ju mohol vziat, ked delovy vystrel nielen skrtol stenu lode, ale aj doslova odtrhol kus trupu, kde sa nachadzali vysuvacie dvere. Lod sa prudko nahla na lavu stranu, pricom poriadne ku sebe pritlacila vojakov, az na dvoch, ktorych vystrel vyhodil cez stenu. "Sakra nie Q3!!!" " Vykrikol nahlas jeden z kamaratov vyhodeneho a zrejme uz aj mrtveho klona. No s Q3 vypadol von aj Q7, kedze oni dvaja sa jediny nemohli kvoli tej handre poriadne drzat. Lod sa zacala rutit k zemi obrovskou rychlostou. V tlaku a rychlosti svistiaceho vzduchu, ktory do lodi vnikal dierov po vystrelu zanikal vsetok krik zostavajucej posadky. Bolo jasne, ze lod havaruje a uz sa s tim neda nic robit. Pilot sa snazil prudko zmensit rychlost a tim aj premenit temer istu smrt na malu blykajucu nadej. ARC klon William Crebs snad uz len z duchapritomnosti siahol na svoju blasterovu pusku a pritisol si ju pevne k telu. Potom uz len nasledovala oslepujuca ziara, ktora zaplnila cely priestor lode...

Pokracovanie nabuduce.

Kapitola 2. Novy zaciatok

Crebs lezal v polorozpadnutom vraku lode, ktora sa roztriestila o zem a zastala vdaka manevrovaciemu boju pilota s lodou nie niekde medzi okolitymi vrcholkami stromov, ale na malej cistinke. Tu zo vsetkych stran obkolesovali kriky vsemoznych velkosti a dalej potom uz len zdanlivo tichy nekonecny les. William bol oprety o nejaku dosku a jeho nohy sa rozchadzali do pismena V. Popri jeho lavej ruke stekali smerom k nemu uzke priamenky krvi z ciehosi tela. Celkove okolie a rozpolozenie tela budili dojem, ze je novy ARC klon uz nejaku tu dobu na onom svete. Nebolo to tak. William nezomrel, lez iba snil. Snival o tom ako sa nachadza vo vycvikom stredisku planety Kamino, ako sa uci spoznavat pre neho nove zbrane a vozidla, ako vydava svoje prve rozkazy jemu podriadenym a nakoniec ako odchadza na svoju prvu misiu, Kashyyk. Zo spanku ho vytrhlo prudke mykanie jeho telom. Otvoril pozliepane viecka svojich oci a cez mihalnice zazrel nejaku pred nim stojacu postavu. Obraz sa zozaciatku javil velmi rozmazany, ale ked si zoparkrat pretrel oci rukou, zistil, ze postava pred nim bol velitel Packson.

"Tak konecne si sa prebral vojine, uz som sa zacal strachovat, ze si to neprezil", s patricnou ulavou povedal Packson. "Co sa stalo?" "Kde to sme"? Odvetil mu polorozospatim hlasom William. " Zostrelili nas, Q2 akurat mapuje oblast a ja ta tu uz asi peknych 10 minut preberam zo spanku". "Ach ano, uz sa rozpamatavam, nejaka strela nam tusim znicila dvere", uz trochu prebudenym hlasom odpovedal Crebs. "Noo, je tu toho zniceneho viac nez dvere, ale inak mas pravdu", povedal Reinhard. "Veliteeel, podte sem, zda sa, ze som nieco objavil", zdaleka volal Q2. Packson sa postavil a pobral sa ku kriciacemu vojinovi. William sa pomaly porozhliadal okolo seba. A co nevidel! Vsade v okoli sa povalovali rozbite kusy predmetov z lode, ktorych "zdobili" casti roznych drobnych kusockov zlamanych na nerozpoznanie. Vedla pnu vysekaneho stromu lezalo masivne kridlo z LAAT, pod ktorym sa "vyhrievali" nejake blasterove pusky a jedna ocividne mrtva postava. Tych co neprezili pad lode, ale bolo viac ako si postupne William uvedomoval. Vlastne jediny, ktory zili boli velitel Packson, Q2 a on. Kabina v ktorej lezal sa vobec nedala nazyvat kabinou, ale skor neforemnym utvarom, ktory sa najviac podobal obdlzniku. "Podlaha" bola vacsinou posiata krvou alebo v horsich pripadaoch koncatinami spolubojovnikov. Radsej sa uz k tej spusti nevracal a skor sa snazil zistit co robia ti dvaja prezivsi, ked vtom sa z dialky ozvalo hlasite AARGHT.

Nejaka blasterova strela zasiahla vojaka Q2. Velitel ihned k nemu pribehol a snazil sa zistit co sa deje. "Co sa ti stalo, preber sa, vstavaj", dodaleka sa ozyval Reinhardov hlas. "Velitel za vami", vykrikol Crebs vsimajuc si par droidov nahliacich sa ku Packsonovi. Ten sa okamzite otocil, vytiahol svoju zaloznu laserovu pistol (kedze jeho blasterova puska zostala zrejme pri starom pni) a dvomi presnymi vystrelmi zlikvidoval svojich sokov. William tiez nezahalal a rychlo sa skusal postavit no nanestastie sa posmykol na kaluzi krvi a len tak tak sa udrzal v stoje, ked sa zachytil rukov o vycnievajuci tram lode. Tato nehoda mu, ale aj pomohla, pretoze akurat vcas uvidel dvoch bojovych droidov napravo od neho. Rychlo siahol po zbran, zamieril a vystrelil. Mala a uzucka strela z blasteru preletela obrovskou rychlostou stredom trupu jedneho z robotov a ihned ho vyradila z boja. Jeho spolocnik, ale palbu opetoval a to hned trikrat. Crebs mal stastie a vdaka tramu pred nim ho nijaky vyboj z pusky nezasiahol. Az teraz si uvedomil, ze sa vobec nekryl a cela hlava mu vycnievala zpoza casti lode. Droidi vsak nevedia presne strielat a to sa potvrdilo este dvakrat no teraz sa uz ARC klon kryl. Vyuzil situacie ked robot zakopol o hrbol v trave, rychlo sa postavil a trojrannou davkou poslal nepriatela k zemi. To uz sa, ale okolo neho mihali dalsie uzke pasiky laserov a musel si okamzite lahnut do travy.

Vsetky vystrely vychadzali zo strany, kde bojoval velitel. William zbadal pohyb a ako sa ukazalo boli to asi 4 droidi, ktory ho ocividne stratili z dohladu i ked sa pozerali jeho smerom. Crebs zameral a kratkymi davkami jedneho po druhom zneskodnil. Strelba utichla a ako sa zdalo bolo po nepriateloch. "Dostali sme ich vsetkych velitel!" "Velitel ?" Packson sa, ale neozyval a nikde ho nebolo vidiet. William sa rozbehol k miestu kde ho naposledy videl. Zprva nic nespozoroval, ale neskor si vsimol, ze nejaka postava lezi vo vysokej trave a okolo nej su kusky travy zfarbene do cervena. Podisiel blissie a pretocil dotycnu osobu. Bol to velitel no na cele mal stredne velku dieru po vystrele z laseru. "Ach to snad nie", smutne povedal Crebs. Vratil sa spat k vraku lodi a pokusal sa najst nejaku mapu, pretoze systemy LAAT boli samozrejme znicene. Bohuzial podrobne mapy bojiska neboli a navyse ani nevedel kde sa nachadza. Nezostavalo mu nic ine, nez sa vydat nejakou cestou, ostat by znamenalo jasnu smrt, tak teda si vybral smer, kde znicil svojich prvych droidov. Popri tom si este narychlo zobral od velitela jeho zaloznu zbran, nejaky proviant hodil do batohu, ktory nasiel nedaleko lodi a s dvomi energetickymi zasobnikmi do pusky (neratajuc ten poloprazdny v zbrani) sa vydal na neznamu cestu...

Kapitola 3. Postup do vnutrozemia

Uz asi hodinu sa jediny prezivsi clen posadky lode LAAT precesaval temer nepriestupnou dzunglov. Esteze mal oblieknute brnenie klonov, pretoze otravnych pichlavych konarov zo stromov vycnievalo naozaj vela a nikde sa nevyskytovalo miesto, ktore by neobkolesovali. Dlhe a nudne chvile v dzungli si sprijemnoval intenzivnym rozmyslanim nad poslednymi udalostami, ktore sa stali pri letu s delovym clnom Republiky a naslednym bojom o prezitie s droidmi. Jeho mysel sa sustredovala hlavne na tych vsetkych mrtvych klonov, zahynutych pocas takeho maleho casoveho rozpatia. Myslel na to, preco si Q3 dal dole helmu a upravoval si ju, keby tak neucinil mal by vacsiu sancu prezit a hlavne by predlzil zivot aj dalsiemu neskusenemu clenovi posadky,Q7. Dalej sa zaoberal tak nahlou smrtou Q2 a nakoniec osudom velitela Packsona. Nemohol uverit, ze ho vsetci nechali vtom to probleme, aky mal teraz pred sebou sameho. No nic sa nedalo robit, musel pokracovat v ceste dalej a dufat, ze sa na neho usmeje stastie a niekto z jeho spolubojovnikov, ktory zvadzali boje s presilou droidskej armady ho najde.

Ako tak bol zamysleny do svojej blizkej minulosti ani si nevsimol, ze pred nim sa nachadza nejaky kus zeleza, zakopol onho a spadol do vysokej nehostinnej travy. "Stale sa tu precesavam touto sprostou dzunglov, skusam najst pomoc, ktorej nikde nie je ani naznak a teraz sa este podknem o nejake kusy hnusneho zhrdzaveleho zeleza", nahlas nadaval William. Obzrel sa na tie v trave sa povalujuce tramy zeleza, aby sa dozvedel co ho to vlastne strhlo na zem. "Aleco, to je predsa bojovy droid obchodnej federacie, akurat pekne rozpuceny a zdemolovany skoro na nerozpoznanie", s prekvapenim v hlase si sam pre seba povedal Crebs. Nevedel si predstavit, co ho mohlo tak rozlamat. "Vyboj z pechotneho blasteru by to neurobil, mozno ho omylom preslo nejake separatisticke vozidlo, ale ako by sa tu preboha pohybovalo v tolkych nakope stojacich stromov", nahlas premyslal. Vsemozne sa snazil najst odpoved, ale nic realne vysvetlitelne ho v tejto chvili nenapadalo. Vobec nemal naladu sa timto teraz zaoberat, ale skor ho trapil uz pomerne velky hlad. Tak teda droida nechal na pokoji a porozhliadol sa po okoli ci neuvidi nejake miesto, kde by sa mohol na chvilu pozastavit a nieco z toho mala jedla co si so sebou zobral zakusnut. Uvidel ploskaty kamen, vycnievajuci zo zeme, ktory ako keby sam "volal", aby si nanho Crebs sadol. Podisiel k nemu a s ulavou sa posadil. Nacrel rukou do batohu a vybral malu krabicku, ktoru dostavali vsetci kloni, aby sa pocas doby ked neviedli s nikym boj mohli nakrmit touto zdravou posilnujucou vyzivou. Na nej bola priviazana lyzicka pre lepsie skonzumovanie potravy. Celkom rychlo vyprazdnil toto jedine jedlo, ktore mal k dispozicii a krabicku naspat vlozil do batohu. William si chcel trochu odpocinut, a tak odlozil svoju zbran vedla do vlhkej travy a uz uz sa natahoval ked nedaleko zapocul nezvycajne sustanie bylin, ktore ako sa domnieval patrilo zivej bytosti.

"Azda ma konecne niekto nasiel", viac - menej s prekvapenim a este vacsou nadejov si pomyslel. Z lesa sa, ale nevynorila postava no celkom hrozu nahanajuce zviera, nervozne postavajuc asi 8 - 10m od Crebsa. Stvorenie malo na cele celkom zaostreny roh a jeho telo bolo pokryte dosti hrubou kozou. Vyska sice nepresahovala o moc tu Crebsovu (192 cm), ale vyraz v tvari nevyzeral prilis priatelsky. Osamoteny vojak nevedel co ma urobit ci chytit do ruky pusku a strielat az pokym toho tvora nezabije alebo radsej nerobit nic a cakat kym zviera samo odide. No pokym si stihol vobec premysliet aspon jednu variantu, netvor sa na neho rozbehol a nebezpecne rychlo sa priblizoval. Vlastne ani sa to velmi nedalo nazyvat priblizovanim, pretoze ich od seba delilo sotva par metrov. William schytil zaloznu laserovu pistol, pohupujucu sa na puzdre a 2 krat v rychlosti vystrelil. Obidve strely dopadli zrovna na roh, ktoremu odstrelili nejaky ten kus. No to sa stalo len mozno sekundu, dve pred tim ako zviera nabralo neskuseneho ARC klona na ten svoj "zarovnany" roh. William pocitil tupu bolest v oblasti pasa a kineticka sila ho odhodila peknych par metrov do krikov, pricom mu zbran vyrazilo z ruky, ta sa nasledne zaborila do travy, ktora skor pripominala blato. Crebs sa stale zvijal v bolesti, pocul ako zviera za nim strasne reve a ticho dzungle este tomuto revu dodavalo na sile. Cakal, ze ho jeho necakany nepriatel pojde dorazit, ale nestalo sa.

Asi po dvoch minutach sa klon postavil, drzal sa sice za brucho no bolest pomaly utichala. Vratil sa ku kamenu a stale sa pri tom obzeral kam sa podelo to nechutne stvorenie. Mal velmi neprijemny pocit, ze ho sleduje a len vyckava no cas rychlo utekal, ubehlo asi 5 minut a nikto neprichadzal, tak si William zobral zasa na chrbat batoh, chytil blasterovu pusku a uz sa chcel pobrat svojim vytycenym smerom do neznama. No vtom za sebou zapocul znovu ten isty priserny rev a v momente vedel, kto to je za nim. Ani na chvilu nezavahal, obratne sa otocil a vypalil velku davku z pusky na prihanajuceho sa tvora. Modre paprsky ho zastavili ako neviditelna clona a dopadol rovno ku vojakovym noham, kde naposledy vydychol. Crebs sa zohol a poriadne zblizky si zviera prehliadol. Vsimal si najma jeho hrozostrasne tvarove rysy, pripominal mu jednu bytost, ktorej obraz zachyteny na holograme velitel Packson ukazoval celej posadke a varoval pred tim, ze je nebezpecna a utoci pokial ma moznost odzadu. No William si ani za neviemco na svete nevedel spomenut na jej meno. v dialke bola pocut akasi vec, pripominajuca trenie zeleza alebo take nieco. Zastupca velitela tento zvuk poznal velmi dobre a vedel, ze patril droidom. Vobec si pri boji so zvieratom neuvedomil aky rozruch sposobil a, ze rev a vytrely boli pocut na dost velku vzdialenost. Pritomnost robotov by potvrdoval i nalez toho rozslapaneho v trave. Az teraz sa mu to vsetko rozjasnilo v hlave a zacal premyslat o tom ci nahodou sa nenachadza na nepriatelskom uzemi, teraz vedel ako lahkomyselne kracal po lese i ked ho hocikedy mohol zabit nejaky laser a on by ani nevedel odkial vysiel.

Skocil do najblissieho krovia a otocil sa smerom k vychadzajucemu zvuku. Onedlho sa nedaleko neho vynorila s lesa silueta jedneho droida no za nim sa nahlili dalsi. Crebs si pockal az sa priblizia dostatocne blizko, pretoze nechcel viest v tejto dzungli boj kde by nevidel presne ani na co a kam striela. Necakany hostia upriamili svoj pohlad na mrtve zviera. To bol signal pre ukryteho vojaka, ktory vystupil z krovia a bez toho, aby poriadne zamieril (nebolo to ani treba nepriatel sa nachadzal asi 5 metrov pred nim) spustil neutichajucu palbu. Uplne zaskoceni roboti sa na nic nezmohli a v ich robotickych telach sa tvorili nove a nove diery po laseroch, ktore po naraze do tela droida pokazde pekne zaiskrili. Cela situacia zbudzovala pocit laserovej sou az pokym rozstrielany nepriatelia nepopadali na seba (kedze stali tesne pri sebe). Ich popravca prisiel blissie k nim a skontroloval ci sa uz ani jeden nehybe. V zapati sa z hlbky dzungle zjavil dalsi droid. ARC klon vsak bol omnoho rychlejsi a tim padom stlacil spust skor no zbran nevystrelila! Prekvapeny William zistil, ze energeticky zasobnik je prazdny a co najrychlejsie sa hodil na zem, pricom ho skrtol pasik lasera po brneni. Zacitil mierne popalenie, ale okrem toho sa nic nestalo. Schmatol bleskovo zbran padleho droida, ktoreho znicil pred malou chvilou a strelil pred nim stojacemu nepriatelovi presne do "hlavy", kde mal senzory. Ten ihned s rachotom spadol na zem. Crebs si vzal svoju blasterovu pusku a vymenil zasobnik. V dialke bol pocut znovu ten isty zvuk trenia zeleza no v omnoho vacsom rozpati. Robotov tam muselo byt najmenej 20. To klon nemohol vyhrat a dal sa na zbesily utek. Pocul, ze separatisticke plechovky sa nahlia za nim. Nemal na vyber musel zmiznut a to co najrychlejsie. Konare stromov mu bicovali priamo do helmy, tak, ze pomaly nic nevidel, ale i tak utekal dalej. Nepriatelia s pochopitelneho dovodu sa stracali a nemohli ho nasledovat kedze ich zelezne nohy nedokazu ist takou rychlostou. No vtom za sebou zapocul charakteristicky zvuk, pred ktorym ho upozornovali uz instruktorovia na Kamine.

"Droideka, do certa", v mysli si povedal uz trosku vycerpany bezec. Utekal dalej, ale v tuto chvilu vedel, ze neutecie a obratne otocil hlavu, zistil, ze droideka je uz len par metrov za nim. "Musim ju skusit znicit ked nema stit inak nemam sancu", v duchu premyslal Crebs. Zastavil sa, urobil rychly obrat pri ktorom skoro spadol a nemierenou davkou s pusky vystrelil. Na jeho smolu sa ani raz netrafil no droideka sa uz stihla rozlozit, nahodit stit a tiez sa zrejme chystala strielat. ARC klon vedel, ze to uz ma spocitane a tak len zavrel oci a cakal. Nic sa nestalo. V par chvilach pribehol aj nejaky droid, ktory mal zltu pasku co znamenalo, ze je velitel. William nevedel preco este zije a v napati ocakaval dalsi rozvoj situacie. "Zahod zbran a vzdaj sa", povedal droid tim svojim typickym hlasom. Crebs nemal inu moznost, droideka si ho drzala na muske a proti jej generatoru stitu by aj tak nic nezmohol, odhodil zbran a pomaly zdvihal ruky hore. Vtom sa za jeho chrbtom ozvali vystrely a ako si sam vsimol 3 metre vedla neho preletelo par celkom dlhych a zrejme silnych lucov. Tie akoby naraz zasiahli droideku a nastal vybuch. Crepiny sa dotkli aj vzdavajuceho sa klona, ale nic mu nespravili kedze boli naozaj len male. Vsimol si ako robot pred nim zacielil na niekoho vzadu a vystrelil no sucasne nejaky laser zasiahol aj jeho a klesol k zemi.

William sa konecne obzrel za seba a skoro mu poskocilo srdce, ked uvidel dalsich klonov, spolu s par wookieeami, ktory stali pri republikovych vznasadlach. Postrehol aj to, ze krajina za nim je tiez sice posiata lesmi, ale nachadza sa tam aspon lesna cesticka po ktorej prisli vznasadla. No to ho teraz trapilo najmenej. "Ste v poriadku vojak", opytal sa ho jeden s klonov, ocividne velitel. "Ano, ale bez vas by som sa uz zrejme vliekol do zajateckeho taboru", s usmevom odpovedal Crebs. " Myslim, ze nie je ta spravna doba na vychadzky po lese, nastupte si na toto vznasadlo, odvezieme vas na najblissiu zakladnu", tiez s podobnym usmevom povedal klonovany velitel. ARC vojak si teda nastupil a pocas cesty vyrozpraval svoj pribeh dalsim vojakom, ktory si ho so zaujmom pocuvli. Rozpraval o tom ako ich zostrelili, ako zomrel velitel ich posadky, ako bojoval s neznamim tvorom az po sucasnost. Ich vznasadlo mierilo k pozicii, kde sa mali vylodit z LAAT (ktory vsak stroskotal), ku zakladni Dron 12. Podla prieskumnej jednotky, ktora zachranila Williama, tam bol kontingent klonovanych vojakov, ktorych podporovala cast wookieeov. Nachadzala sa tam aj 3. podskupina Transportnej kolony C, takze mohol sa hlasit priamo vyssiemu velitelovi. Cestou si i nieco malo zajedol a vypil no citil sa zasa medzi svojimi a ten pocit bol nepopisatelny. Vznasadlo sa pomaly vynaralo z lesa a pred nim sa dali rozpoznat obrysy zakladne, ktora stala na mensej odlesnatelej ploche. Bolo uz neskore poobedie, ale obraz zakladne este stale osvetlovalo zoslabujuce sa svetlo...

Kapitola 4. Zakladna Dron 12

Prepravne vozidlo, na ktorom sa viezol Crebs a vojaci zastavilo pri napohlad mohutne vyzerajucom opevneni, tiahnucom sa po dost velkom obvode zakladne. William odhadoval, ze je tvorene nejakymi zvlastnymi zluceninami roznych kovov s dobrou pevnostou. Ako si vsimol skoro na vrchu boli asi 1 - 1,5m dlhe stupienky vycnievajuce z opevnenia. Nemusel dlho rozmyslat, aby pochopil, ze su urcene obrancom pevnosti. Nasvedcovali tomu aj laserove gulomety rozmiestnene po urcitej dlzke vedla seba. Toto ho ani tak velmi nezaujimalo ako fakt, ze sa nachadza na zakladni klonov. Na ramene pocitil akusi ruku. Otocil sa a uvidel, ze pred nim stoji nejaky vojak, podla hodnosti desiatnik. " Ahoj, posiela ma velitel Transportnej kolony C, teda uz novovytvorenej posilnenej utocnej roty, ale pismeno C nam ostalo," privetivo a s uskrnom povedal klon. William sa nezmohol na slovo, a tak sa len usmial a pockal co mu este povie. " Mas sa okamzite hlasit u neho v pracovni." " Dobre teda, ale neviem co kde je, takze mohol by si mi to tu trochu poukazovat?" " Jasne pod za mnou," s kludom odvetil neznami vojak. Prisli spolu k ocelovym dveriam, ktore klon otvoril nejakou kartou a vosli do miestnosti pred nimi.

Chodba bola tmava no ako si vsimol Crebs, senzory umiestnene po stenach reagovali na pohyb a postupne ako isli dalej sa rozsvecovali dalsie a dalsie svetla zaroven s ich chodzou. Presli rozcestim no William neuvidel nikoho z dalsich ludi, a tak sa spytal preco je tu tak prazdno. Naprotivok mu odpovedal, ze akurat sa kona vecera a skoro vsetci su tam, este ktomu sa obaja rychlo predstavili, kedze na to sa predtim dajako zabudlo, vysvitlo, ze vojak, ktory ho viedol sa volal D2. Po ceste zahnuli doprava a vydali sa tocitym schodiskom, smerujucim na 2 a 3 poschodia. Kapitanova pracovna sa nachadzala uplne hore. Ako tak vystupili na posledne poschodie objavili sa pred nimi zrejme pomerne velke miestnosti, ktore urcite nepatrili klonom ako ubytovne, ale skor vypadali na administracne kancelarie. Len zazrak modernej vedy dokaze postavit taketo "sidlo" za taky kratky cas. Na dalsom rozcesti zabocili dolava, kde stali pred jednou miestnostou 2 kloni so zbranami. Hocikomu by hned napadlo, ze dana izba je velitelova pracovna. D3 podal jednemu s klonov papier pricom odzdravil Crebsa a pobral sa svojou cestou. ARC vojak vstupil do pracovni kapitana.

Ta bola krasne vysvietena. Po stenach viseli rozne obrazy prevazne vojenskeho typu ako AT-RT, Jugernaut, zachytene v boji, ale nasiel sa medzi nimi aj propagacny plagat kancelara Palpatina. Uprostred pracovne sedel samotny velitel. Na tvari mu bolo vidno, ze sa uz azda celkom tesil na Williamov prichod, co je na kapitana nezvykle ked sa jedna len o "obycajneho" ARC klona. " Vitaj spat u nas," milo mu povedal kapitan a nenechal sa prerusit aj Williamovym odzdravenim. " Mas stastie, ze si este medzi zivymi, taketo stastne konce teda nie su obvykle, ale to si ty zrejme dobre uvedomujes," uskrnul sa a dalej hovoril. " Tak ci tak podal si vysoky vykon a preukazal statocnost aj vo vaznych nebezpeciach na nepriatelskom uzemi, som rad, ze ti mozem osobne oznamit, ze odnes si povyseny na catara(hodnost, ktoru mal aj Packson)." Dakujem pane, velmi ma tesi, ze ste so mnou spokojny," s dostojnickou vaznostou a hrdostou v hlase mu odpovedal catar Crebs. " To som a velmi, Republika potrebuje viac vojakov ako ste vy, bohuzial na dnes mam vela prace, takze sa nemozem prilis rozkecavat, myslim, ze by si sa aj rad konecne poriadne najedol, vies uz kde je jedalen nie?" " Ano pane viem," odvetil Crebs, odzdravil velitela a s obrovskou pychou a nadsenim odisiel.

I ked povedal kapitanovi,ze vie kde je jedalen, v skutocnosti to ani netusil, ale hanbil sa povedat nie. Tusil ju tak na prvom poschodi, a tak sa zviezol schodami dole. Stretol pri tom skupinu mladych vojakov, vyuzil toho a spytal sa na tu jedalen. Trochu s prekvapenim, ale i tak s ochotou mu cestu vsemoznymi chodbami popisali. Nebolo to daleko a onedlho dorazil aj on na vytuzenu veceru. To co si zajedol vo vznasadle mu samozrejme nestacilo a tak sa pobral k obsluznemu pultu, pri ktorom stal droid. V jedalni bolo rusno, kedze vacsina klonov prave dojedala a odchadzala. Jedlo sa porcovalo na prideli, aby kazdemu sa dostalo. Tak aj Crebs si zobral svoj pridel, ktory dostal od droida a sadol si za daleko sa tiahnuci stol vedla nejakeho klona. Ten slusne noveho velitela pozdravil a ako mnohi uz odchadzal. William sa s nesmiernou chutou pustil do jedla a behom chvilku ostal uz len prazdny tanier. Spokojne si ticho odgrgol z napoja pridaneho k jedlu. Oddychoval a pozoroval okoloiducich klonov ako niekam odchadzaju, zrejme do ubytovni. Pomaly sa teda za nimi pobral, aby zistil, ktora izba patri jemu. Tie vsak svojich majitelov pustali len karty a tu ARC klon nemal. " Nevies nahodou kde sa ziskavaju tieto karty, som tu novy a este som sa nestihol poriadne zorientovat," spytal sa jedneho vedla stojaceho klona. Ten mu vysvetlil len tolko, ze ma ist na 2. poschodie do miestnosti, kde sa vybavuju prijimacie a regystracne veci. Zbehol teda rychlo na druhe poschodie a vosiel do izby naproti, s napisom, ktory oznacoval, ze je na spravnom mieste.

Za velkym stolom stal uradny droid, zacal mu vysvetlovat co kde je, zapisal ho do zoznamu posadky pevnosti a dal zltu kartu. Avsak D2 ako si pamatal mal bielu kartu, takze sa spytal preco on ma inu. Dostal odpoved, ze takto su porozdelovane karty podla hodnosti, odomikaju dalsie miestnosti, ktore nie su dostupne obycajnym vojakom a oznamil este, ze v jeho izbe sa nachadza aj jeho cata 8 klonovanych vojakov, ktorym bude velit. Takto sa teda pobral William spat na 1. poschodie, zahol dolava, nasiel si izbu cislo 6 a vstupil do nej. Ta bola pomerne velka a "nezmensoval" ju ani ten rad klonov, ktory uz netrpezlivo cakali na svojho velitela. " Som William Crebs a od dnes som vas novy velitel." dostojnicky povedal William. Vojaci sa mu tiez popredstavovali a zviedli s nim kratky rozhovor s ktoreho bolo citit ich nadsenie, ze su vedeny akurat ARC klonom. Potom uz len zhasli svetla a unaveny dobrodruh Crebs sa "ponoril" do postele a zaspal ako male dieta a snival. Zdalo sa mu ako vedie svoj tim cez nepriatelske uzemie a nici jedneho droida za druhym. Potom pride ku velitelovi a ten ho povysi na kapitana. Sen sa celkovo stale omielal o bitky a konecne uznanie po ktorom nasledovalo povysenie, vyznamenanie alebo cosi podobne. Vcelku sa mu o tom zdalo celu noc az do svitania.

Slnecne luce steklili tvar noveho velitela a nutili ho prevracat sa na strany. Chvilku to zabralo, ale cim dalej boli luce hnusnejsie a postupne nenachadzal Crebs ziadne miesto, kde by ho neotravovali. Otvoril pozleptane oci a par krat zamrkal az kym sa konecne neposadil na postel. Porozhliadol sa po izbe. Ostatny este spali, co ho dost prekvapilo, ale v podstate bol nauceny, ze stava pri skoro, a tak to hodil za hlavu. Isiel sa umyt, to mu trvalo asi 3 minuty a uz definitivne ho to prebralo. Vsimol si ako jeho vojaci uz tiez len podriemkavali a pomaly jeden po druhom sa preberali zo spanku. "Tak chlapci vstavame, spat ste uz spali dlho, caka nas novy den,"razne povedal Crebs. Vacsina vstala hned a isli sa jeden po druhom umyt. William si obliekol svoj vystroj, pockal na ostatnych kym sa doumyvaju a oblecu a spolu sa vydali do jedalne na ranajky. Tie teda velmi "bohate" neboli, ale co uz, vojak si musi zvyknut. V miestnosti nebol taky velky ruch ako vcera, pretoze este vsetci nevstali alebo sa prave len chystali, ze pojdu jest. Po ranajkach dal Crebs rozchod a po upovedomuti jednym z vojakov isiel do taktickej miestnosti nachadzajucej sa na 3. poschodi. Zevraj tam dostane rozkazy. Cestou postretaval kopu klonov iducich do jedalne a tak sa casto stavalo, ze musel chvilu pockat nez prejdu, aby sa zbytocne netvorili tlacenice. Pozdravil sa aj so svojim nedavnym znamim D2. Po hodnej chvili sa dostavil pred dvere taktickej miestnosti. Pouzil kartu a dvere sa rychlo otvorili.

Pred nim stal nejaky klon. Sfarbenie jeho zbroji do modra naznacovalo, ze je porucik. Pristupil teda k nemu. " Ocakavam dnesne rozkazy pane, som zo skupiny 6(podla izby)," zvolal Crebs. " No vasa skupina sa ma dnes zdrziavat v priestore zakladne a pomahat technikom s vyzbrojou, oni vam povedia co od vas budu konkretne ziadat, hlaste sa u catara Dickinsona,"uradnicky zakoncil porucik. " Rozkaz pane," trochu so sklamanim povedal William a pobral sa k svojej skupine. Cestou sa posmykol na tocitom schodisku, ale udrzal sa a nespadol. Jeho cata ho uz ocakavala nastupena do radu. Vysvetlil im dnesne rozkazy a ihned vyrazili do prace. Presli cez vonkajsie ocelove dvere a vonku presli az dozadu zakladne, kde mali svoje stanovisko technici a hlavne lahka technika ako AT-RT a rozne druhy vznasadiel. Pri jednom bahennom vznasadle nasli zohnuteho Klona Dickinsona, ocividne testoval spolahlivost stroja stojaceho pred nim. Svedomito kontroloval vseliake suciastky ci su pevne alebo ich treba vymenit, utiahnut. "Catar Dickinson, som catar Crebs, porucik s taktickej miestnosti ma poslal za vami, mozeme vam nejako pomoct," s privetivym tonom povedal. Dickinson sa rozhliadol a prezrel si hlavne kolkych ma vojakov velitel pred nim a potom odpovedal. " Jasne pomoc sa vzdy hodi, mame malo technikov a prace az nad hlavu, rozdelte svojich ludi a nech pomozu mojim s testovanim strojov. "

Tak William rozdelil vojakov a poslal ich pomahat klonovanym druhom. Presla tak hodina a pol co sa mordovali so vznasadlami, ked uvideli ako sa cestou cez nich zenie nejaky vojak. Ako tak utekal, potkol sa a spadol blizko Crebsovych noh. Ten mu okamzite pomohol vstat. " Kam sa tak ponahlas,"spytal sa William a nemohol si pri tom nevsimnut ustrachany pohlad klona, ktory nanho hladel. " Som z prieskumnej jednotky 3, mali sme urobit prieskum okolo kvadrantu 5 severovychodne od zakladne, ked v tom nas napadli droidi, nesmierne mnozstvo droidov," dychcal vojak, ale dalej pokracoval. "zmietli nas s bojiska ako nejake smetie, mne jedinemu sa podarilo uniknut, cele skore rano som stravil utekanim pred nimi, podarilo sa mi zistit, ze je ich asi okolo 3000 + nejake stroje." William neveril vlastnym usiam, ze co sa to na nich zenie (kedze prieskumnika prenasleduju), chcel sa spytat kedy asi pridu, ale odpoved mu prisla este skor ako cakal v podobe vystrelov ozyvajucich sa v dialke asi 500 - 800m. V komlinku na prilbe len zapocul: Utoci na nas nepriatel, vsetci vojaci sa urychlene musia presunut ku palebnym poziciam pozdlz opevnenia...

Kapitola 5. Medzi strelami laserov

Crebs si okamzite zavolal vsetkych svojich vojakov, od A1 az po A8 a nechal ich nastupit vedla seba. Ti boli zo situacie velmi napati a uz netrpezlivo ovakavali rozkazy. "Ako ste uz poculi v komlinku, prichadza k nam armada droidov a ma celkom solidnu prevahu, na kazdeho z tak okolo 200 nasich vojakov pripada podla priezkumu 15 robotov a..." V zapati ho prerusil hlas nejakeho dostojnika, ktory stal nedaleko. "Catar Crebs, zoberte si vasu catu vojakov a hlaste sa na pozicii 5." "Ta sa nachadza okolo 60 metrov vlavo od vas, bude vas tam cakat porucik T8. "Rozumiem pane", odpovedal William vsimajuc si jeho hodnost (porucik) a vydal sa na miesto aj so svojimi vojakmi. V zakladni bolo velmi rusivo. Dalo sa to spozorovat temer vsade. Dvaja vojaci sa v rychlosti napr narazili, dalsi sa potkol o kably tiahnuce sa niekam smerom ku generatoru. ARC klon sa prihlasil k dostojnikovi, ktory dalekohladom sledoval okolite stromy odkial sa ozyval rusivy pochod droidov. Akonahle zbadal pri nom stojaceho velitela, odlozil dalekohlad a zacal vydavat rozkazy. " Vyborne, uz ste tu." "Pripadol nam tento usek obrany, ale ked sa pozriete dalej uvidite prazdne miesta pri 2 gulometoch, ktore nie su obsadene." "Chodte tam a drzte tuto poziciu az kym nedostanete nove rozkazy, nechajte mi tu len 2 vojakov." "Ano pane, ak sa smiem spytat preco sa na boj nepripravuju aj nase bojove stroje, dnes som ich pomahal opravovat a tak by malo byt vsetko v poriadku,"opytal sa William, pretoze si uz tuto skutocnost stihol uvedomit a neslo mu to do hlavy. "Ano, vidim, ze ste vsimavy, bohuzial maju poskodene svoje generatory energie a technikom to nejde opravit, zrejme sa jedna o sabotaz, i ked vcera este isli, tiez tomu nechapem no musime sa sustredit na boj."

Po dohovore porucika Crebs odisiel so 6 vojakmi na stanovenu poziciu a vyhliadal nepriatela. Stihal aj sledovat desiatky nahliacich sa klonov k svojim stanoviskam. Narychlo si skontroloval svoju zbran a rozkazal tak aj svojim druhom. "Ten gulomet natocte smerom na tie lesy, ten druhy na tu malu lesnu cesticku, keby sa rozhodli, ze sa nechaju zmasakrovat,"trochu vtipne zakoncil William svoje rozkazy. No hlboko v dusi bol takisto napaty a uz sa nevedel dockat co bude nasledovat. "Velitel pozrite tam su nasi vojaci," povedal A4. William sa obzrel na miesto a uvidel skupinu utekajucich klonov, ktori bezali z lesa smerom ku zakladni. Ocividne mali naponahlo. Dvaja zo 6 clennej skupinu sa zastavili na malej cesticke veducej z lesa a zrejme zahajili kryciu palbu, aby sa mohli stiahnut ostatni. Crebs skoro zuril, ze nevidi na co ty vojaci strielaju a razne rozkazal A6, aby svojim gulometom nepretrzite sledoval tuto cestu a zahajil palbu akonahle uvidi nejakeho nepriatela. Kloni pri cesticke zacali so svojou krycou palbou pomaly ustupovat, ale ako sa zdalo, uz bolo neskoro a obidvoch temer zamerne zasiahli lasery vypalene z lesa a klesli mrtvy na zem. Kapitan pevnosti zdaleko krical, aby sa vsetci pripravili k palbe a uz teraz sliedili zbranami po lese a hladali nejaky ciel. Vojaci Crebsovej skupiny zamierili na les a boli plny ocakavania. Z lesa sa na roznych miestach zacali vynarat skupinky droidov az nakoniec uz boli po celej dlzke tiahnuceho sa lesa, vratane cesticky boli sami droidi, odhadom tak 400, mozno 500 robotov. Vojak vedla Crebsa stocil gulomet a zacal taku rychlu palbu, ze sam bol nou prekvapny, no zaroven s nim zacalo strielat dalsich 200 klonov az nebolo pocut nic ine ako vystrely z blasterov a ich narazy do kovovych casti nepriatela. William tiez vystrelil davku smerom na skupinu droidov pri ceste, ale prestal so strelbou, pretoze na tom istom mieste bolo uz tolko laserov, ze nevidel ani kam striela a rozhodol sa radsej pockat az kym ostatni budu prebijat.

Cela prva vlna droidov lahla na zem v priebehu 1 minuty. Zdalo sa, ze azda to bude velmi lahky boj a po chvili sa nepriatel stiahne, ale to sa iba zdalo, pretoze akonahle chvila prebijania gulometov a pusiek nastala, hned po tomto masakry droidi, ktori ostavali v pozadi teraz vystupili vpred a prakticky zaplnili medzeru tych padlych tak dobre, ze to vyzeralo ako keby nijaky robot nebol zniceny. William sa vystrcil z ochrannej bariery steny, za ktoru sa kryli kloni, ktori nabijali a zahajil palbu aj so svojim pobocnikom A9 na masu droidov pri lese, ktori uz bezali k opevneniu zakladne. Stihli znicit tak maximalne 8 droidov, nez ich postavenie zasypali luce blasterovych zbrani. Crebs si vsimol, ze nielen ich pozicia je ostrelovana, ale, ze vsade maju take iste problemy ako oni. Ba naopak este vacsie, pretoze kloni, ktori uz stihli vymenit zasobnik (a tych bol znacny pocet uz) sa vystrcili a skusili zahajit palbu no luce laserovych zbrani pri tomto pokusu zabili najmenej 7 z nich ako si uvedomil William a tak rozkazal, aby jeho vojaci ostali prikrceny a zacali strielat az na znamenie. Vtom sa ozvali spozadia lesa, hned pri ceste zvuky masivnych kanonov separatistickych vozidiel. Ich strely zatial nedopadli na opevnenie zakladne, ale bolo jasne, ze sa len zastrelovali. "Teraz,"zvolal William a jeho cata aj s gulometmi zahajila palbu na pod nimi, asi tak 30 metrov zdialenych droidov. vacsina z nich akurat prebijala. Skupina pod Crebsovym velenim vycistila nachvilu priestor pred nimi tak dokladne ako keby sa na ich poziciu ani utok neviedol. Toho si vsimli aj vojaci v inych sektoroch a tiez sa o nieco take pokusili s vacsimimi alebo mensimi uspechmi. ARC klon strielal neuveritelne presne a temer kazdy jeho laser zasiahol ciel no droidov pribudalo nesmierne rychlo a ani jeho skupina nedokazala neustale kropit dalsich a dalsich droidov i ked William rozkazal pouzivat taktiku 4 strielaju a 3 nabijaju a potom sa vymenia. Nestacilo to a ako spozoroval droidi na useku 2,7,8 a 11 sektoru uz zacali nad opevnenie hadzat termalne detonatory, v sektore 2 sa este aj pokusili pripevnit vybusninu na opevnenie, ale jeden vojak sa vystrcil a urobil im tam dole peknu paseku so svojou blasterovou puskou, neskor mu pomohli aj ostatni vojaci zo skupinu no nakoniec 3/4 (9 z 12 vojakov) skupiny padlo pri tomto braneni padlo. Avsak vyvoj bitky sa uz pomaly zacinal obracat proti nim.

Usek musel byt posilneny jednotkami z ineho sektora cim sa musela dana oblast oslabit. Crebsovi vojaci na tom boli celkom dobre kedze nezaznamenali ziadne straty. V dialke sa znovu ozvali tie desive vystrely vozidiel Konfederacie no teraz uz zasiahli a dost presne svoj ciel. 3 z nich narusili pas opevnenia a zabili asi 14 klonov, dalsie dopadli na ubikacie zakladny a do oblasti jedalne. William ledabolo zdvihol pusku, vystrcil sa a rychlymi pohybmi znicil 12 droidov, jeho skupina ich uz mala na svedomi okolo 300. "Veliteeel, pozritee tamto,"krical A2 ukazujuc na prelomenu cast opevnenia, kde sa valili droidi. Oblast chranilo asi 5 klonov a okolo nich bolo uz len asi 23 mrtvol dalsich vojakov. Crebs ani nestihol nieco povedat, ked vtom sa ozval ohlusujuci vybuch, po ktorom sa vedla neho asi 15 metrov rozletela poziciu so stacionarnym gulometom. Na zem po vybuchu dopadli 4 kloni. Boli to A3, A2, ktorych Crebs nechal u porucika, dalej zomrel aj samotny porucik a jeho zastupca. William vsak nemal cas ani na lutost, pretoze k nemu bezal po uzkom pase opevnenia pre vojakov jeden klon zo spominanej skupiny. "Nas velitel aj zastupca velitela su mrtvy, ocakavam rozkazy od vas." Len co to dopovedal na miesto tejto skupiny bez dostojnika dopadla dalsia strela a zabila vsetkych ostatnych vojakov skupiny, teda az na klona Z9, ktori prisiel za Crebsom. "No ehm teraz ostanes v nasej grupe, kedze zbytok klonov je mrtvy. "Rozkaz velitel,"odpovedal vojak poslusne, ale aj so smutkom v hlase kvoli padlym kamaratom. "Z9, A1, A4 a A5 sa presunu na miesto byvalej skupiny Z9 a budu to tam drzat, vezmite si aj gulomet, kedze ten predosly bol zniceny. Kloni tazko odmontovali gulomet a pripevnili ho na miesto o kus dalej. Pri tomto cine ich kryly zostavajuci vojaci pri Crebsovi. Vsetci sa na pokyn zdvihli a zahajili nelutostnu palbu na droidov, ktori uz hodno chvilu stali len 2 metre pod nimi a snazili sa o prelomenie opevnenia no nemali prislusne vybavenie. Do jedneho sa im ich podarilo znicit a dokonca jediny dostupny gulomet v tomto sektore zadrzoval droidov, ktori sa snazili svojich znicenych robotov nahradit.

Uz o par chvil sa ozvalo par velkych vybuchov pozdalec. Jednalo sa o vyhodenie do vzduchu kusy opevnenia v sektoroch 2,6,7,8, 10. Tak velke mnozstvo pevnostnej bariery bolo znicenych, ze droidi uz zacinali druhu cast svojej ofenzivy a to obsadzovanie vystupkov opevneni pre obrancov. Na miesta prielomu sa nahrnuli droideky a nahodili svoje stity. Potom zacali kosit jedneho klona za druhym. Obranci sa sice snazili ich nicit granatmi no akonahle sa im to podarilo, prislo uz aj dostatocne mnozstvo bojovych droidov, ktori ich zacali zatlacat prec od opevnenia a nasledne zahajili palbu i na klonov, ktori zufalo branili posledne neprelomene pozicie. Crebsovej skupine dochadzalo strelivo do pusiek, nehovoriac o gulometoch, kde nemali uz vobec nic. "A6 chod po energeticke zasobniky a privez ich co najviac, A7 a A8 pomozte vojakom v 4 sektore. Jedna droideka prave vyzabijala celu skupinu v useku 6 a chystala sa ist na obrancov v 5 avsak Z9 a A1 ju famozne znicili na kusky tromi presne hodenymi granatmi. V dialke bolo vidiet naplno rozsah beznadejnosti vojakov, ktori sa uz zacali pomaly stahovat i zo sektorov, ktore este nemali prelomenu obranu. Crebsovi kloni rozputali velke peklo ked pred sebou zautocili koncentrovanou palbou na prichadzajucich droidov a na dalsiu jednotku asi 45 robotov potom pohadzali tak 9 detonatorov.

Vyvoj situacie v bitke uz vyzeral velmi kriticky a na mnohych miestach sa stala obrana pozicii neudrzatelna alebo uz bola vyprazdnena a jednotky z nej uz na ustupe. William si bol velmi dobre vedomi, ze obranu zakladne tvori len asi 70 klonov + niekde aj wookieovia, ale to nemohlo stacit. Preto vydal svojim jednotkam rozkaz, aby koordinovane ustupili zo sektoru 5 a presli takto az k zakladni, kde sa uvidi co budu dalej robit. Pri prechode museli uz likvidovat aj droidov po stranach, ktori prenikli uz na inych usekoch. Pomaly sa teda dostali k zakladni a medzi celkom vyhodne rozmiestnenymi nahradnymi dielami, krabicami s proviantom a roznymi dalsimi vecami presli do obrany tohoto noveho useku. Zabudli vsak na A6, ktory sa medzitim vratil k povodnej pozicii, zdialky nanho kricali , a tak sa teda pod palbou vracal k nim. V sektore 5 vybuchli naloze a droidi prenikli dovnutra. A6 sa podarilo dostat do bezpecia a priniest municiu. "Pozor na tu droideku valiacu sa za stenami sektora 5," zvolal Crebs, kedze droideka znamenala celkom fatalny problem. Viaceri nanu spustili palbu, ale neuspesne a nakoniec sa stihla roztvorit a nahodit stit. Odteraz sa kloni museli viac kryt ako strielat i ked droideka si vsimala aj ostatnych klonov z inych casti zakladne. Crebs sam znicil 11 droidov iducich na nich zlava a potom pomohol znicit dalsiu skupinu pred sebou, ale cim dalej mali proti sebe viac nepriatelov. "Toto je neudrzatelne, ak odtialto nezmizneme je po nas", vystrazne povedal Z9. Vtom k nim pribehol zo zadu kapitan zakladne aj so svojimi tromi vojakmi. "Vsetci sa musite okamzite stiahnut, zakladna sa stala neudrzatelnou, ustupime z oblasti s co najvacsim poctom vojakov. " "Rozkaz pane, ceta zacnite sa stahovat za mnou, vzdy dvaja vojaci nas budu kryt. " Ostatni sa okamzite zacali strielajuc na nepriatela stahovat. Ako sa ukazalo, kapitanovi sa podarilo zorganizovat dalsich 20 - 30 vojakov. Po case crebsova skupina dobehla k nudzovemu vychodu zo zakladne, nastastie neboli obkluceny a tak postupovali za kapitanom, plniac ulohu krycieho druzstva...

Kapitola 6. Boje na poliach a v krikoch

Je to uz skoro 30 minut co sa zostavajuca posadka zakladne vydala nudzovym vychodom cestou do daleko tiahnuceho sa lesa, ktory i ked bolo poobede docela dobre zatienil dopadajuce luce zo slnka. Kapitan tejto skupiny mal plne ruky prace, pretoze v nej vladla velka neorganizovanost. Ta nastala hlavne preto, lebo velitelia jednotlivych ciet boli zabiti, ale ak kvoli tomu, ze sa tu nachadzalo asi 6 roznych druzstiev, ale stavy muzstva v nich boli aj mensie nez poloprazdne. Jedine bojove jednotky, na ktore sa mohol velitel spolahnut vytvarali crebsova skupina A a este potom kloni patraci do timu S. Ta prva zmienovana vsak odrazala pokusy droidov napadnut ich zo zadu a S plnila ulohu prieskumu, aby sa vcas varovali pred moznym nepriatelskym utokom. "Tak co, vidi niekto este nejake jednotky separatistov", spytal sa William stale si pozorne vsimajuc okolie.
"Nie, zda sa, ze je to tu uz ciste", odpovedal mu Z9, ktory uz bol ako posila zaradeny pod velenie ARC klona. Krycie druzstvo si vsimlo, ze sa ti pred nimi este nestihli poriadne zorganizovat, a tak Crebs rozkazal, aby zaujali pozicie 100 metrov od ich pozicie. Vojaci nemali dobry pocit z tak dlheho zdrziavania sa v okruhu len par km od ich byvalej zakladne, pretoze ak by droidi zacali prenasledovaciu akciu, mohli by im zase sposobit velke straty na zivotoch, nehovoriac o tom, keby sa dostali do obklucenia. Najhorsie na tom vsetkom bolo, ze ani nepoznali aktualnu poziciu vojsk Konfederacie. Z toho co im povedal kapitan poznali, ze su nuteni ist nepriatelskym tylom, aby sa dostali spat ku svojim liniam. Pobyt v lese bol celkom neprijemny, plny napatia, zvukov prirody a jej zivocichov. Kloni v Crebsovej skupine temer kazdu tretiu minutu hovorili, ze poculi ako niekde v hustine kraca robot. Ktovie, mohlo to byt aj tak, pretoze vlna droidov, ktori ich napadli tesne potom co ustupili zo zakladne nemusela byt kompletne znicena alebo naopak mohla byt uz posilnena ostatnymi jednotkami.


A8 prave prichadzal s novymi rozkazmi od kapitana, pre ktore ho poslal William. " Pane, velitel hovoril, ze sa tu mame zdrzat este 5 - 10 minut a potom pomaly postupovat smerom k nim." "Dakujem, spytal si sa aj na tu priezkumnu skupinu vpredu, nerad by som sa dostal do obklucenia." "Ano, ale bohuzial S sa este neozvala, nemam z toho dobry pocit", trosku so strachom odpovedal vojak. William mu len pritakal a dalej pocuval nervydrasajuce zvuky okolo nich. "Pocujete to?" Spytal sa A1. "Coo", temer jednohlasne mu odpovedali jeho spolubojovnici. Avsak odpoved im prisla sama. Vzduchom sa zacal sirit svistavy, stale zosilnejuci sa zvuk prichadzajuci, ale od predu. Nez stihol niekto este cokolvek ine povedat ozvali sa blizko hlasite dopady delostreleckych granatov vytrhavajucich stromy z korenov. "Na zem!!!". "AAA, sakraaa". "Jee to vsadee". Stredali sa vystrasene hlasky vojakov, ktori okamzite zalahli k pode a kryli sa ako mohli. O minutu sa palba preniesla uplne na nich, teda mysleli si, ze na nich, ale pritom granaty padali skor ku skupine kapitana. "OAAH", ozyvalo sa pred nimi. Vojaci po chvili boli tak vzruseny a napumpovany adrenalinom, ze nemohli ani hovorit iba celych tych nekonecnych 5 minut pocuvali zvuky obdalec, ktore istotne kazdu chvilu znamenali smrt nejakeho klona. S casom zmensujucim sa poctom vybuchov pomaly prestavalo byt pocut to straslive kvilenie vojakov vpredu az napokon nastalo zasa to neprijemne ticho lesa prerusujuce sa len prirodnymi "efektami". William sa ako prvi postavil znovu na nohy. Po nom to zopakovali aj ostatni. Vedeli co bude nasledovat. I ked sa nikomu nechcelo, museli ist skontrolovat hlavne druzstvo pred nimi. Velice neistym a pomalym krokom sa priblizovali, pricom videli to, co si mysleli. Polamane a vvratene stromy, na ktorych lezali ich casto roztrhani spolubojovnici. Dalsie mrtvoly a nachadzali aj niekolko desiatok metrov od povodnej pozicie, ine zasa schytali prve zasahy rovno na mieste a tak aj ostali. "Pozrite tamto!" S nadejov povedal A6. Kloni dobehli k rozvaline stromu kde sa hybal este zivy clen ich skupiny. Po kratkom priezkume oblasti nasli este 2, teda dokopy 3 troch nezranenych spolubojovnikov, nasli aj kapitana, ale ten bol tazko raneny a zachvilu zomrel. Stihol vsak povedat, ze asi len pol km pred nimi by sa mal nachadzat komunikacne radio, ale pri ostatnych veciach uz mu nebolo rozumiet.


"Ceta, vydame sa teda na poziciu tohto radia, posupujte ostrazite", rozladene od poslednych udalosti vydal rozkazy Crebs. Jeho uz 10 clenna skupina, spolu s nim a dvomi dalsimi prezivsimi vojakmi R5 a R7 si to uz mierila na urcene miesto. Dufal, ze prave tam sa bude nachadzat priezkumny oddiel S. O to vacsie bolo jeho sklamanenie, ked nasli len malu opustenu, zrejmu wookieom patriacu chatrc. Avsak aspon radio vnutri fungovalo a po kratkej dobe sa im podarilo nadviazat spojenie s velitelstvom.

Zdravim velitel Crebs! Ano,
pozname vasu poziciu, ale,
aby sme vas vyzdvihli musime
mat k dispozicii pristavaciu
plochu. Ta sa nachadza asi tak
niekolko km od vas. Patri vsak
droidom a budete ju musiet
obsadit. Je to nehostinne miesto,
vsade kriky a nejake ehm pole.
Po prejdeny tejto oblasti narazite
na staru zakladnu, ktora patrila
klonom, ale prisli sme o nu, tam
sa nachadza aj vasa pristavacia
plocha, ked sa odtialto chcete
dostat musite ju znovu obsadit.

Velitel konec

"Ach, preco to nikdy nemoze byt lahsie, povie mi to niekto,"rozhorcoval sa jeden z klonov. "Len klud, prejdeme tou oblastou a potom sa uvidi," odpovedal mu William. Celu cestu jednotka velmi nehovorila, snad preto, lebo kazdy myslel, ze na to, aby sa prebojovali do zakladne by potrebovali minimalne desatnasobne viac ludi k dispozicii ako maju teraz. Zvuky lesa sa tiez pomaly stracali a nastupovala mala cesticka, ktora sa nebadane rozsirovala. Skupina dosla az k strmemu zrazu. "Panecku, odtialto je, ale vyhlad, s nadsenim povedal R5. Ostatni si tiez vsimli ako krasne je vidiet na tie polia pod nimi, ktore lemovali kriky, tvoriace pozdlznich akoby cesticku. V dialke sa crtal dokonca aj ich ciel a veru nezdalo sa, ze by bol nejak daleko. V poliach sa okrem zakladne nachadzali aj ine objekty, na prvy pohlad tiez vojenske az to cele budilo dojem ako keby prave tu bola nedavno vojenska linia oddelujuca vojska Republiky od tych separatistickych. Zrejme toto tvrdenie mohlo byt aj spravne. Jednotky spolu s Crebsom sa pomaly dostali dolu do prvej cesticky. "Tak dobre, pocuvajte, droidi tu ucite maju svoje stanoviska, a preto je viac ako nemozne dobyt celu zakladnu. Preto navrhujem ju obsadit len ciastocne a na velmi kratku dobu." "Na to vsak musime upozornit aj velitelstvo, aby stihlo poslat zachrannu lod vcas, pretoze ak pride neskoro, zakladna uz nemusi byt v nasich rukach, chce to velmi dobre nacasovanie." "Mozno ste si vsimli, ze v oblasti blizko nas sa nachadza aj nejaka ina stavba, v ktorej by sme mohli najst komunikaciu a nacasovat si to." "Preto nas rozdelim na 2 skupiny." "Ja, A4, A5, A7, R5 a R7 sa pokusime obsadit nachvilu stanovisko pristavacej plochy." "A1, A6, A8 a Z9 pojdete najst nejake komunikacne zariadenie, mozno je aj pri tej stavbe pri nas"


Vsetci sa zoradili do skupin a vyrazili plnit svoju ulohu. pozicia na ktorej sa nachadzali bola tym zvlastnejsia, ze na nu konecne svietili poriadne slnecne luce, ale hlavne svojou zaujimavou podou, temer piescitou. Jednotka podliehajuca priamo Crebsovi sa zastavila na rozcesti veducom do troch stran. "Velitel, akou cestou sa vyberieme?"
Opytal sa A7. "AAhhm". Vystrel odniekal z blasteru zasiahol R5, ten sa mrtvy zvalil na zem. "Obranna pozicia, rozostavte sa!!!" Zakrical William no to uz okolo nich lietali desiatky vystrelov z laserov. Vojaci zalahli a opetovali nemierenou strelbou, ktora i tak zasiahla nejakych nepriatelov. Droidi naproti, asi nejaka priezkumna jednotka zaklakli a plizili sa ku klonom, pricom sa pokusali o presne vystrely. To sa im vsak nedarilo a v priebehu minuty stratili vacsinu svojich vojakov, avsak dali sa na ustup. "Mam ho, i toho druheho, dokonca aj toho tretieho!" A7 si svojich nepriatelov pekne daval a zlikvidoval najviac robotov no jeden z nich unikol. "Za nim!" Rozkazal Crebs. Kloni urychlene bezali za utekajucim nepriatelom, ten sa otocil a vypali davku na A4, ktoreho temer trafil, potom sa znovu rozutekal prec. Vojaci Republiky sa ho snazili znicit, ale pokazde zahol do inej cesticky, ale tie boli lemovane krikmi, cize kloni ho tak nevideli. "Narazil som na nepriatelsky kontakt, potrebujem posili, pozicia je blizko sektoru 8, ocakavam dalsie rozzzz. "Dostal som ho", povedal A5. Ostatni pribehli ku stacionarnemu komunikacnemu zariadeniu pri ktorom sa nachadzal zniceny robot. Bohuzial ani teraz stastie neprialo Williamovi, pretoze droid stihol zavolat o posili a navyse davka z blasteru znicila aj toto cenne zariadenie.


Druha skupina pod vedenim A1 zatial nasla poziciu stavby o ktorej hovoril Crebs. Kloni nasli na ich velke a stastne prekvapenie v budove a pred nou, ale aj 6 priezkumnikov z jednotky S. Jeden bol znacne raneni no zvladal toho, ostatni netrpeli ziadnym zranenim, trapil ich iba velky nedostatok municie. Ukazalo sa, ze odrazili uz 2 nepriatelske utoky snaziace sa dobyt ich poziciu a na konte mali okolo 40 - 50 znicenych droidov. Vnutri sa nachadzalo i radio, ktorym sa S skupina uz pred tym spojila s velitelstvom, ale dostala take iste rozkazy ako ta crebsova. "Co budeme robit," spytal sa A1. "Mozme sa skusit prebyt k tej zakladni, ale co raneny?" Odpovedal mu S2. Avsak debata prestala vo chvili, ked sa na ich poziciu zacal treti utok. Spoza okien uvideli zopar desiatok droidov nahliacich sa k nim. Takticky sa rozostavili a zahajili palbu na dom. Odpovedou im boli blastery chrliace sa z roznych stran, z boku, zo strechy, z okenic. roboti sa nemali kde kryt, a tak zaznamenavali tazke straty no bolo vidiet, ze sa jedna o finalny utok, pretoze zalohy mali naozaj nevidane. Vzadu za nimi sa ozyvali aj zvuky vozidiel...


"Musime co najrychlejsie postupit do zakladne, pretoze ak ten droid privolal posili, tak nam to pekne stazil, snad sa aspon druhej skupine dari lepsie," Hovoril William. Jeho vojaci okamzite vyrazili, bezali rychlo no stale davali pozor ci sa neobjavi nepriatel. Kontak naviazali pri jednej odbocke, kde sa rozhorel boj. Vsetci si vsimli, ze ak prejdu cez tuto odbocku po tej ceste, su v zakladni. Ano krasne pred nimi sa rozliehala rovno ich pristavacia plocha, ale trebalo prejst. Crebs rychlymi kratkymi davkami zasadil smrtelne rany trom droidom, Ti naoplatku hodili ich smerom 2 detonatory a usmernili palbu do krikov. Granaty ciel nezasiahli, ale lasery uz hej. Koncentrovany pas laseru trafil rovno do helmy A4 a zabil ho, dalsie vyboje strelili A5 do oblasti brucha a ramena. "R7, postaraj sa o A5!" Krical ARC klon, s krycou palbou mu pomahal A7, ktory granatovy utok opetoval tiez. Jeho detonator vletel doprostred skupiny nepriatela a zredukoval ju no uplne nie. Klonom zacinali dochadzat naboje do blasterovej pusky, A7 si ju musel vymenit potom co dostal zasah do hlavne. Mela sa este viac vystupnovala, ked ich dvaja droidi napadli zo zalohy od zadu, rychlo sa k nim pridalo dalsich 5 robotov. Az prekvapivo dobre si viedli vojaci Konfederacie v boji, hlavne co sa tyka iniciativy a taktiky urcite nezahambili svojich velitelov.


"Docerta, prisla im technika, nestiahneme sa z tohto domu?" Opytal sa niekto. No bola to docela zbytocna otazka, kedze obidve skupine, crebsova i priezkumna S sa za strelby zo zbrani pomaly dostavali k miestu odkial prisli. O raneneho sa uz starat nemuseli, pretoze nejaka zbludila strela ho zasiahla do hrudniku. Vojaci postupovali v radovej formacii, zohybali sa pri strielani, aby lepsie zamierili a v stoji sa premiestnovali do ciastocneho bezpecia nepriepustnych krikoch okolo cesty. A8 bol medzi poslenymi, ktory kryli ustup, ale nepodarilo sa mu bohuzial dostat do bezpecia. Blaster ho zranil na nohe, snazil sa mu pomoct S6, ale droidi sa priblizili na kratku vzdialenot a oboch zastrelili. Pri robotoch, ale stalo viac stastia po celu dobu boja, kedze dalsie vystreli zaznamenali kuriozny uspech, ked S1 zasiahli do oblasti kde mal pripojene granaty, tie vybuchli a roztrhali skupinu pri vchode do cesticky. Okrem S1 k nim patril aj S2 a A6. Z celej tej skupiny tak ostali len A1, Z9, S7, S3. Ti sa rychlo premiestnili na najblizsie rozcestie. Tam sa zastavili a hodili ich posledne 3 detonatory do priestoru prichadzajucich droidov. S3 a Z9 uz mali len laserove pistole kvoli masivnemu boju v priestore domu. Avsak ulohu, ktoru mali v dome urobit splnili a stihli zavolat o zachrannu lod. Museli sa vsak teraz dostat co najrychlejsie k prvej skupine, aby im oznamili, ze na dobytie stanoviska maju zhruba len 15 - 20 minut.


"Toto nieje dobre, utocia na nas aj zo zadu", povedal A7. Crebs mu nemohol odpovedat, pretoze akurat vysielal vystrceny spoza krikov do odbocky davku, ktora nasla svoj ciel. Potom sa rychlo zastrcil znovu spat, pretoze na jeho miesto dopadlo do zeme par vystrelov. Pobliz sa vsak znovu ozvali vystrely, ale tie podla zvuku dopadali na droidov. William so svojim druhom sa znovu obzreli do zatacky a videli ako roboti bojuju aj na druhu stranu. Rychlo podnikli utok a zlikvidovali pred nimi stojacich nepriatelov. Z boku vyliezli dalsi droidi a zahajili utok na vyrojujucich sa vojakov, ktorych uvidel uz aj William. Na ich smolu davky droidov boli presne, 2 z 3 ich spolubojovnikov nestastne trafili a zabili. Zostavajucemu sa podarilo spolu s A7 a ARC klonom znicit vsetky ostatne jednotky nepriatela. V kratkom rozhovore sa zistilo, ze ten jeden patril ku priezkumnej skupine S, ktora sa rozdelila, oni mali za ulohu najst prave tuto zakladnu. V predu boj sice ustal, ale R7 ich upozornil, ze este nieje koniec, ked tam zvadzal boj s presilou robotou. Zozadu ich vsak este pred tym nez tam prisli Crebs a ostatni rozstrielala druha skupina spolu s vojakmi S. rychlo vysvetlili situaciu a 6 z nich sa pustili rovno k pristavacej ploche. Vojak zo skupiny S, ktoru nasiel ARC klon, chcel vstupit a prehliadnut jednu miestnost v zakladni, z ktorej sa prichadzalo na pristavaciu plochu alebo opacne odchadzalo do inych casti zakladne. Stihol, ale iba otvorit dvere nez ho prepalilla nic netusiaceho plna davka z laseru robota B2! V oblasti sa teda nachadzali aj tieto pokrocile stroje. B2 vyliezol z dveri a zahajil palbu na republikovych vojakov. Pri ranenom A5 sa nachadzal este A1 a S3, ktori tvorili, takzvane zdrziavace druzstvo, to sa malo na cas postarat o utocnikov, ktori prenasledovali druhu skupinu uz od boja pri dome. A5 len sledoval ako si jeho spolubojovnici pomohli granatmi proti vyliezajucim robotom z vchodu do dalsich casti zakladne. Droidi iduci z druhej strany zabili A1 masivnou palbou, pred ktorou sa nedalo nijak ukryt. Zo znicenych dveri vyliezal stale vacsi pocet robotov a to hlavne typu B2, ktori rychlopalnou strelbou zabili S7. Kloni, ale statocne branili poziciu pristavacej plochy a neustupovali. A5 vedel, ze nema sancu prezit a tak, povedal S3, nech ide pomoct branit ich poslednu nadej spolu s ostatnymi. Potom si prichystal detonator, ubezpecil sa, ze S3 je daleko prec a ked prisiel huf droidov odpalil sa s nimi. Nad hlavami bolo pocut hukot LAAT, ktori zacal pristavat. Roboti spustili masivnu palbu do lodi, ale cez je pancier strely nepresli. Naproti tomu zbrane LAAT vyrazne pomohli obrancom, ktori strielali uz len z blasterovych pistoliubranit svoju poziciu. Velke a masivne lasery lodi, vyrezavali do zeme ciary a nicili nepriatelov po desiatkach, ale museli co najrychlejsie pristat, pretoze stihaci Konfederacie uz urcite startovali. Trup lode dosadol na zem a zostavajuca pechota republiky rychlo ponaskakovala do vnutra. Dvere sa zavreli a s neutichajucou strelbou palubnych zbrani sa LAAT zdvihol zo zeme a odlietaval prec...