Hviezdny Konflikt

Nie je to tak dávno, čo padlo impérium. Tak dávno čo sa vesmírom rozliehali
ozveny zničených lodí, ale ani mohutné explózie ťažkých križníkov.
V tomto boji, impérium prehralo. Mocná železná ruka zvierajúca galaxiu
je zrazu preč, pre niektorých nemysliteľná predstava.
Ale je tomu skutočne tak? Skutočne hrozba menom Sith zanikla?
Nie, zlo tu vždy bolo a aj tu bude. Zlo nám dáva lepšiu predstavu o dvoch
stranách, a to o tej lepšej a o tej horšej. Zlo a dobro sú dva "živly"
ktoré by sa mali vyvažovať, no nie je tomu vždy tak...

1. BOJ MEDZI ASTEROIDMI

V skrytej akadémii Jedi, na plánete Yavin sa začína v posledných dňoch
diskutovať o novej hrozbe. Pred niekoľkými dňami, sa skupinky rytierov
jedi vypravili na misiu ktorej náplňou bolo definitívne zničiť zbytky
impéria v galaxii,letela tam mohutne naložená flotila republikových vojakov,
spolu s ťažkým republikovým križníkom.
Prvý nepriateľ sa blížil krížom cez orbit, bol to jeden z klasických
hviezdnych deštruktorov zachovaných ešte s poslednej imperiálnej vojny.
Viedol ho zrejme jeden z nejakých skorumpovaných vtedajších admirálov,
no veľa robiť nemohli.
Republikové sily sa rozmohli, a výsledok takéhoto boja bol priam jasný.
Keď boli obidve lode ešte v bezpečnej vzdialenosti od seba, loď republiky
vyslala zopár prieskumných stíhačiek naproti imperiálnej nepriateľskej lodi.
V pláne bolo totiž odrovnať štíty lode, aby neskôr nenastali komplikácie.
Ako sa ukázalo však, nebolo to potrebné.
Nepriateľská loď štíty nemala, zrejme o ne prišla v jednej z nedávnych
hviezdnych bitiek.
Na palube republikovej lodi bol majster Kyle Katarn, jeden z popredných
predstaviteľov novodobého rádu Jedi, vyslaný samotným majstrom Skywalkerom
ako veliteľa tejto misie. Hoci impérialna loď nebola to čo kedysi,
nedalo sa to povedať o jej palebnej sile ktorá zostala veľmi slušná.
A tak keď sa lode stretli, republikáni chceli zahájiť plnú palbu na nepriateľský
križník. To sa ale nepáčilo príliš majstrovi Katarnovi, ktorý síce misii
velil ale ako tak ako iný člen rádu Jedi sa musel držať aj on istých
morálnych zásad, a najskôr zvažoval či by nebolo lepšie skôr posádku prínutiť
vzdať sa. No tento plán sa zdal takmer nemožný keďže posádka imperiálnych
síl by bola príli hrdá odovzdať sa republike, a radšej by v boji padli.

Generál republikového plavidla L. Dessler rozkázal plný rozsah palby.
Strely z ťažkých laserových kanónov, dopadali nemilosrdne na plášť nepriateľskej
lodi, a zanechávali značné škody. Desať lahších stíhačiek z bojovej skupiny
IV zahájili útok na zadnú časť a onedlho vyradili motory lode úplne.
Posledná strela, tento krát z republikovej lode definitívne vyradila riadiaci
mostík mohutným výstrelom s Turbo laseru, čo spôsobilo totálny rozpad
trupu lode a onedlho vesmírom lietali už len trosky.
Boli blízko asteroidového pásu, a bola to už piata imperiálna loď na ich
ceste.
Do riadiacej veže sa prepojil majster Katarn s ďalšími pokynmi.
"Volám generála Desslera, misia je pre dnešok splnená. Nemyslím že narazíme
ešte na nejaké ďalšie lode, a ak snáď to už budú posledné."
Generál sa posadil za riadiaci pult, a prepojil sa do útrob lode s majstrom
Katarnom.
"Rozumiem. Viac lodí zrejme už nestretneme, aspoň nie týmto smerom."
Obidvaja sa ale mýlili. Na to čo ich malo postretnúť neboli vôbec pripravení.
Pred nimi sa vynorilo vesmírne plávidlo obrovských rozmerov.
"Niečo takéto som ešte nikdy nevidel, neskutočné." Neveriacky si premeriaval
generál loď na radare.
"Odhadujem tomu tak 15 kilometrov!" Zakričal do vedlajšej miestnosti, na
obsluhu zbraňových systémov. Ich loď bola proti takému stroju ako mucha.
Tvar neznámej lode pripomínal Trojuholník, ale mnohonásobne väčší ako klasický
u deštruktoru. A pri konci s neho vyčnieval podstatne užší štvorec.
Loď sa blížila, a vyzeralo to že je v plnej prevádzke.
"Štíty na maximum! Obranné systémy do pohotovosti!" Korigoval generál
situáciu rozličnými príkazmi.
"Nie som si istý, či máme dostatočnú palebnú silu aby sme mohli s niečím
takým veľkým bojovať generál." Zasiahol mu do toho dôstojník.
A skutočne, ako sa za chvíľu ukázalo loď bola po zuby ozbrojená rozličnými
delami a inými devastujúcimi systémami.
veliteľský mostík vydal príkaz na vyslanie stíhačiek, obranné plány
na toto náhle stretnutie boli v plnom prúde.
Útok ale nebol možný, mohutné štíty lode neprepustili ani strelbu
z Turbo laserov, všetky stíhačky boli zničené. Po tejto zdrvujúcej porážke
stíhačov, dostala zásah samotná loď republiky...

2. Republika má problém


Mohutná strela udrela do trupu lode ako kladivo, a ten sa začal lámať.
Oveľa horší bol na tento výjav pohlad z vnútornej strany lode republiky,
kde prekvapení vojaci lietali zo strany na stranu a nakoniec ich pohltili
dym a plameňe. Zasiahnutý bol hlavný reaktor, a to spôsobilo príliš velké
problémy na to aby sa loď dala dopraviť do bezpečia.
Nebolo inej cesty, ovládanie lode bolo zničené, loď zostala bez energie a
každú chvílu mohlo dojsť k silnej explózii hneď na to ako by sa plameňe
dostali k palivovým nádržiam, ktoré tiež utrpeli zásah.
Riadiaci mostík republiky bol preč...
A s ním aj generál a ostatná posádka. Hangáry boli zničené, a rovnako aj
stíhačky v nich. Celá loď bola v podstate letiaci rozpadajúci sa vrak.
Kyle Katarn sa nachádzal našťastie len o poschodie vyššie než boli
záchranné moduly.
Po zasiahnutí lode bol vymrštený cez zábradlie a zachytil sa o ventilačný systém,
z ktorého zoskočil cez prerazené okno do zbrojnice. Táto miestnosť bola asi v
najlepšom stave, hoci steny miestami praskali. Zbrane boli rozhádzané po zemi,
a v kúte miestnosti sa rozrastali mohutné plameňe.
Na vôkol bol všade dym, bolo veľmi obtiažne normálne dýchať.
Kyle sa pokúsil spojiť s riadiacim mostíkom, teda vybral vysielačku
a naladil príslušnú frekvenciu.
"Volám riadiaci mostík, posádka ozvite sa. Loď zrejme utrpela vážne škody,
neviem ako dlho to tu ešte zostane v celku."
Ale neprichádzala žiadna odozva, signal bol zrejme vyradený.
Prebehol cez rad chodieb a dal sa doprava k miestnosti zo záchrannými modulmi.
Tie sa celkom zachovali, ale uvedomil si že je jediný kto sa k nim dostal.
Žiadny totiž nebol vypustený. A to viac nepríjemné zistenie bolo že zrejme
prežil len on.
No nemohol sa dlho zaoberať týmito myšlienkami, musel bleskovo nariadiť
patričné nastavenia modulu a okamžite opustiť loď, inak hrozilo že tu zomrie
aj on.
V nastaveniach modulu zvolil patričný kurz, a to najbližšie na planetu Tatooine.
Až sa konečne s modulom odlepil a začal sa vzďalovať naprieč
vesmírom od horiaceho vraku, začal premýšlať nad udalosťami dnešnej misie.
A v prvom rade nad loďou obrovských rozmerov, ktorá ich doslova rozdrtila.
Tieto myšlienky ale netrvali dlho, napadlo ho totiž spojiť sa zo starým
priateľom Cortom Kellerom ktorý by mal byť poblíž.
Následne na to sa hologramom spojil na planetu Tatooine,
"Nazdar Cort, tu je Kyle Katarn." Spojil sa totiž zo svojím starým priateľom
ktorý občas križuje rôzne planéty, a využil to že bol obchodne akurát tu.
"Rád ťa znovu počujem, starý kamoš. Voláš z rudej štvorky že?"
Katarn sa lepšie usadil v priestoroch modulu.
"Aby som sa ti priznal, teraz už vlastne ani nie. Čo chvíľa sa totiž rozpadne."
Cort neveriacky spracoval túto správu. Chvíľku zavládlo v komunikácii ticho,
no napokon zareagoval.
"No tak to, eh...poviem ti, že si ma zaskočil. Ale možno by nebolo odveci podedať
čo sa stalo, kde vlastne si?"
"Nemyslím si že je vhodný čas teraz riešiť čo sa stalo. Blížim sa k tebe na
Tatooine, povieme si to v prístave." Náhle Kyle skončil debatu.
Modul prenikol už atmosférou, a Katarn už len z diaľky pozoroval ako loď
prezývanú Rudá Štvorka posiali mohutné explózie, až sa nakoniec definitívne
rozpadla na horiace trosky miznúce v hlbinách chladného vesmíru.
Na tej lodi prežil istý čas, s posádkou sa poznal veľmi dobre. A naraz je zrazu
všetko preč.
Záhadnú loď sa pokúsil ešte predsalen zahliadnuť kdesi v diaľke, ale bezúspešne.
Medzičasom sa totiž stratila z obzoru. A možno to tak bolo aj lepšie.
Zrejme prestala považovať ich loď za hrozbu nakrátko po zásahu, keďže dlho sa
nezdržala. Zrejme nezachytili únik modulu, a vďaka tomu vlastne Kyle prežil.
Nebyť toho istotne by ho zajali, alebo rovno zničili jeho modul.
Z okienka kokpitu bolo vidieť veľké púštne pláne Tatooine, po ktorých sa sem
tam preháňali SandCrawlery. Takto isto nevypadá raj, ale za to vôbec bolo šťastie
že nejaká planéta bola poblíž.
Modul preletel ponad piesočné hory a prudko sklonil úhol letu na dol.
Teda sa začal konečne približovať pevnej zemi, a pripravoval sa na pristátie.
Ktoré bolo vďaka brzdiacemu padáku o niečo miernejšie. Po dosadnutí bol Kyle
trochu otrasený, no rýchlo sa spamätal a vyšiel zo záchranného modulu von,
von na púštne duny Tatooine.
Široko ďaleko nebolo nikoho, a jediný SandCrawler sa už pomaly strácal v diaľke za
piesočnými horami a púštnymi pláňami.
"V týchto púšťach býva neskutočne horko, uf. Musel by som byť droid aby mi to nevadilo."
Zadýchane povedal Kyle. A niet sa čo čudovať, naozaj. Nevedel sa vôbec zorientovať,
tieto púšťe bývajú takmer nekonečné. A určite sa nehodlal plahočiť v takýchto podmienkach
krížom krážom do neznáma, a ani stejne nevedel ktorým smerom má ísť.
Najjednoduchšie bolo teda opäť kontaktovať starého priateľa. Vrátil sa naspäť
do modulu, kde sa pokúsil znovu kontaktovať Corta Kellera. Signál sa spočiatku
bránil, no napokon sa to predsalen podarilo.
"Nazdar Cort, to som opäť ja Kyle. Som už na Tatooine, ale neviem sa vôbec
zorientovať."
Po hlasitom praskaní sa ozval konečne Cort:
"No to je skvelé, konečne sa zase stretneme. Kde vlastne si?"
"To práve neviem! Je to tu samý piesok a piesok. Zistiť kde sa nachádzam
bude asi dosť ťažké." náhlivo odpovedal Kyle.
"No tak skús povedať nejaký orientačný bod..."
Kyle sa porozhliadol skrz okno po púšti, a do očí mu udrela obrovská hora.
Tvarom pripomínala obdivuhodne do jednej zrastené dve oválne hory.
"No asi pol kilometra odomňa je hora ktorá pripomína dva sudy, ale viac ti
asi nepoviem."
"Dočerta Kyle! Kam si sa to zase dostal? To je úsek ťažiška G. Je to dobrý deň
cesty od centra tejto diery, v ktorom som momentálne ja." Odpovedal Cort
trochu nevrlo. V zápetí ale predbehol Kyla v odpovedi, a povedal:
"No, nevadí. Ja sa k tebe pokúsim dostať na vznášadle, zmobilizujem tu pár
známych a prídeme po teba. Dúfam že máš dostatok zásob a nejakých prikrývok aj,
pretože noci tu bývajú chladné. Ostatne ako v každej púšti, že."
Chvíľku sa odmlčal, no v zápetí pokračoval.
"Taktiež, dostať sa tam nie je také jednoduché. Útoky piesočných ludí sú tam
na dennom poriadku, takže sa trochu bojím o tvoju bezpečnosť.
No ale verím že rytier Jedi si určite nejako poradí. Takže, zatiaľ sa maj,
a ehm ako to vždy vravíš? Ah, ano, nech je sila s tebou."
"Aj s tebou priateľ, aj s tebou." Odvetil Kyle, a ukončil komunikáciu.
Kyle mal v module nejaké zásoby, možno akurát tak na deň. Vybral nejaké
prikrívky, aby nespal na tvrdej podlahe a aby mu nebola až taká zima.
A preto až sa začalo schylovať k večeru, Kyle začal robiť určité bezpečnostné
opatrenia, aj keď v module bol relativne v bezpečí. Začínalo to vyzerať na
zaujímavú noc.

3. Návrat Sokola


Po púštnych pláňach Tatooine sa rozliehal tlmený zvuk vetra. Nebolo príliš vidno,
bola jedna z tých tmavších nocí. A bohužial aj chladnejších. Kyle príliš často takto
noci netrávil, teda skoro vôbec. Ale za to teraz to bolo núdzové riešenie.
Vnútri modulu, prikrytý snáď tromi dekami pozoroval nočnú oblohu hviezd,
a temnotou pokryté duny tejto planéty. V duchu tak uvažoval, kam sa to
vlastne dostal.
Pripomínalo mu to misiu, kde mal zajať na tejto planéte určitých pašerákov,
ktorí sa rozhodli že tu budú robiť aj niečo viac ako si pôvodne zmysleli.
Tenkrát to ale dopadlo lepšie, už len z toho dôvodu že sa vtedy nekrčil
polozmrznutý v záchrannom moduli uprostred púšte, s ktorým spadol z jeho
zničenej lodi. Ako tak spomínal, uprostred tichej noci, v diaľke začul hlasy.
Nebolo ich moc dobre rozoznať, pretože boli ešte príliš ďaleko.
Ale už vtedy sa mu zdali čudné, znelo to ako nejaké neludské chrčanie a iné
zvláštne zvuky.
Celú túto symfóniu počúval skrz malé okno modulu, ale stále nebolo nič vidieť.
Ale asi o päť minút na to, keď si myslel že už tieto hlasy utíchli, sa už
konečne začínal objavovať zdroj týchto zvukov. Temnotou noci odené postavy sa
približovali jeho smerom, k modulu. V rukách mali nejaké dlhé predmety, ale až
neskôr keď sa vynorili ďalšie postavy z fakľami v rukách, alebo skôr len
ohnivými palicami, mu bolo jasné o čo ide. V žiare plameňov sa odrážali
ohavné tváre piesočných ludí. V podstate boli niečo ako domorodé kmeňe,
ale správali sa ako zvieratá, a skôr inklinovali k nim ako k človeku.
A to sa týkalo aj ich výzoru, možno tak postavu mali spoločnú s človekom
ale tvár bola na nepoznanie.
Zrejme sa nejaký miestny kmeň, rozhodol že ide spraviť atentát na stroskotaného
rytiera Jedi. Pretože takých tu nemali radi, mali totiž farebné
svietelkujúce palice s ktorými členov ich kmeňa rozrezali na kusy.
"No mal som pravdu," povedal Kyle. "Dnešná noc bude zaujímavá, a už sa to začína
plniť." A naozaj, predtucha mu vyšla.
No ale na to že sa k nemu približovalo relatívne dosť prislušníkov tohto kmeňa
(povedzme tak dvadsať), tak zachovával celkom pokoj. A veď ako inak, bol predsa
majster Jedi, a to už niečo znamenalo. Nemohol si dovoliť zapnúť svetelný meč
a vyrútiť sa na nich s najväčšou zúrivosťou, to naozaj nie.
Miesto toho zhodil zo seba tie deky, a ten meč si naozaj pripravil. Čakal
v podstate na správnu chvílu a vzdialenosť, aby sa mohol začať brániť.
A tá aj prišla, ale trochu inak než si predstavoval. Keď boli od neho asi dvadsať
metrov, začali tie horiace palice hádzať. To naozaj nečakal, takže zostal
trochu zaskočený. Pre istotu zažal meč, ktorého modré prenikavé svetlo sa zablyslo
v temnote noci. Horiace palice našťastie ale odrážal Force Pushom, a obracal ich
naspäť na nich. Niektorých aj tie palice zasiahli, a vznietili natoľko že uhorel
za živa do niekoľkých minút. Keď si už myslel že ich taktika vrhania horiacich
palíc zlyhala, tak jedna palica dopadla priamo na panel s elektronikou, na jeho module.
To spôsobilo značne silný skrat, ktorý vyvrcholil menšou explóziou, a to tak že
Kyle musel odskočiť dobré tri metre aby ho nezasiahli lietajúce trosky.
To bola žalostná situácia, keďže modul zachvátili v priebehu niekoľkých sekúnd
plameňe úplne, a tak sa mohol len prizerať ako sa jeho "prenosné bydlisko" opeká
z každej strany, vrátane vnútra. Áno, mohol by sa ale on mal iné plány.
Asi desať zostávajúcich piesočných ludí ktorý sa k nemu prihnali nebezpečne
blízko na priamy útok, okamžite skolil svetelným mečom. Modra čepel sa mihala
v tme ako o život, aby stihol naraz odraziť útok všetkých desiatich piesočných ludí.
Až keď posledný z nich padol, skúsil svoj plán. Snažil sa Force Pushom uhasiť
plameňe ktoré neprestajne oblizovali opláštenie jeho modulu, s ktorého už veľa
nezostalo. Pri tejto sile totiž vzniká aj určitý prúd vzduchu ktorý je schopný
niečo málo uhasiť. Po niekoľko minútovom snažení sa to ale predsalen podarilo,
oheň začal dohasínať a začali sa odhalovať aj škody. Modul prišiel kompletne o
steny, zostali len konštručné tyče tvoriace kostru, takže nadobudol dojem
obhoreného oválneho rebríku.
A to bolo docela katastrofálne zistenie, keďže týmto prišiel vlastne aj o zásoby
a aj o veci ktoré by mu zaistili teplo. Až teraz si uvedomil plne, že stojí
v chladnej noci bez akejkoľvek ochrany proti studeným nočným podmienkam, a
veru pri pohľade na ešte tlejúci obhorený deravý modul sa mu veľmi do jeho
útrob vrátiť nechcelo.
Počas toho, ako takto stál uprostred púšte pri dymiacom module, nečakane nad
jeho hlavou preletel neznámy objekt. Odvrátil teda zrak hore, aby si objekt premeral.
Vďaka tme moc nerozoznal, ale bola to jedna z vetších lodí.
Preletela krížom cez púšť a u piesočných hôr to obrátila naspäť ku Kylovi,
pričom spomalila a zdalo sa že chce pristáť. Kyle pre istotu zostal v pohotovosti,
pretože doposiaľ stále loď neidentifikoval vďaka mohutnej tme navôkol.
Pri pristávaní loď rozsvietila svetlá, a vtedy Kyle konečne loď poznal.
Tá loď nebola nikto iný než Millenium Falcon v plnej paráde. Až vtedy si Kyle
uvedomil, že vlastne Han Solo na tejto planéte mal nejaké obchody, a tiež bol
pašerák. Bol to on ktorý pomáhal Lukovi Skywalkerovi a Benovi utiecť pred
impériom. Otázka znela inak, ako ho našiel? Ale dúfal, že čoskoro na tieto
otázky dostane odpoveď.
Po vysunutí výstupného mostíka na palubu lodi, vyšiel sám Han Solo a zamieril
k ešte stále prekvapenému Kylovi.
"Zdravím ťa starec!" Povedal úsmevne a potom sa s Kylom priateĺsky objali.
"Teba by som tu vôbec nečakal Han! Ako si ma našiel?" spýtal sa stále s počudovaním
v hlase.
"No jednoducho. Za normálnych okolností by po teba prišla záchranná výprava Corta,
ale tomu sa táto záchranná akcia trošku skomplikovala a..."
"Mohol by si to trochu viac rozviesť? Čo sa presne stalo?" Spýtal sa Kyle netrpezlivo.
"Ako vidím, tak si si s týmito napol zvieratami poradil docela dobre. Cort to šťastie
nemal. Jeho výpravu napadla skupinka podobná tejto, a celkom slušne im rozhasili
vznášadlo. Stalo sa to našťastie iba krátko po vydaní sa na cestu, takže sa mohli vrátiť.
A ja som bol poblíž, ako obvykle, keď sme sa stretli. Tak som si povedal že predsa
nenechám starého priateľa v štichu, a prídem ti na pomoc." skončil Han zdĺhavé rozprávanie.
Chvíľku teda nastalo ticho, a potom chvíľkovo zaspomínali na spoločné misie ktorých
sa za tie roky zúčastnili. Noc sa chýlila ku koncu, ale oni si to ani príliš
neuvedomovali.
Napokon sa asi po desiatich minútach rozhodli odlietieť. Kyle možno myslel na to
že by s toho čo zostalo niečo zobral, nejaké veci. Ale v module zhorenom do tla
toho už veľmi na odnesenie nebolo, nechal to teda napokon tak a vystúpal za
Hanom po vyklápacom mostíku do lodi.
"Hmm, moc sa to tu nezmenilo Han. Možno si mohol aspoň upratať." Žartovne dodal prechádzajúc
rozsiahlimi chodbami lode.
"No mohol, ale neplánoval som prevoz samotného velikého majstra Jedi." Dodal žartovne tentoraz
Han.
Loď sa zvnútra nezmenila, ale v tom Kylovi napadlo že tu niečo chýba. Nevedel najskôr presne,
ale potom mu to došlo. Kde je ten velký chlpatý chlapík čo tak rád cestuje s Hanom menom
Chewie? To bola záhada, a rozhodol sa ju vyriešiť tak že sa spýta priamo Hana.
"Počuj, Han. Čo sa stalo s tvojím spolucestovateľom. A hej - tým myslím Chewieho." spýtal
sa po dlhej odmlke Kyle.
"Ah, som rád že si postrehol že tu nie je. Zostal v prístave, ale nemaj strach. Až dorazíme,
tak ťa istotne rád uvidí. Pokiaľ ide o to, prečo som ho nezobral zo sebou...tak to preto,
pretože opravuje určitú časť hypermotoru Sokola." Odpovedal popri ladení rôznych páčiek,
tlačítiek a iných rôznych vecí ktorými bola táto loď doslova preplnená.
"A stalo sa niečo? Ako ťa poznám, zase si precenil možnosti tejto lode hoci nie sú malé."
Odpovedal Kyle a nahodil pritom ironický úsmev.
"Správne dedukuješ, stalo. A o tom by som chcel s tebou hovoriť, teda o tom ako sa to stalo.
Zatiaľ ti poviem len toľko že to bolo impérium." Dokončil zamyslene celý tento dialóg.
"To nie je možné, impérium padlo...neviem si predstaviť ako by sa-" keď mu skočil do reči
znova Han "Viem čo chceš povedať, aj mne je to čudné. Ale neodrovnal som si ten hypermotor sám,
takže...inými slovami, bez funkčného hypermotora sa nedostaneme do hyperpriestoru.
Čo ale našťastie nie je zrovna potrebné, a môžme pokojne pokračovať ďalej.
A ako som povedal, v prístave si všetko povieme."
Uzavrel debatu Han už nadobro. Zbytok cesty do prístavu strávil Kyle pohltený vlastnými
myšlienkami, ale sám si vôbec nevedel svoje myšlienky nejako rozumne zostaviť.
Preto, až sa Sokol vzniesol nad piesočné hory kde sa v diaľke naposledy mihla žiara jeho
motora, sa na druhej strane obzoru začalo vynárať slnko ešte len odené do jemných
ranných farieb.