Za vonkajším okrajom

Ixisz7. Zabudnutá planéta v zabudnutej a bezvýznamnej slnečnej sústave B’ahya tesne za Vonkajším okrajom. Prečo práve Ixisz7? Opustená planéta, ktorú napriek podmienkam vhodným pre život už po vyše tisíc dvesto rokov obýva len divá zver. Vyhýbajú sa jej dokonca aj piráti a to je veru zvláštne... A práve táto pustatina sa stane Texovym dočasným domovom. Zdvihol hlavu zo zadumania, dal si dole prilbu a rozhliadol sa po tvárach členov misie. Svojich bratov poznal, bolo ich šesť a v predchádzajúcich mesiacoch absolvovali spoločný výcvik. Všetci patrili k prvým jednotkám klonov, ktoré opustili Kamino. Drsní chlapi, ktorí prežili katastrofálne porážky republikových armád v prvých mesiacoch vojny. Spomína si na to, ako by to bolo včera. Práve mal službu v hangári keď sa z hyperpriestoru vynorili separatistické fregaty a v krátkom nerovnom boji rozstrieľali ich hliadkujúci krížnik na kusy. Nevedel ako prežil, spomínal sa len na mohutnú explóziu ktorá otriasla loďou, oslepujúci záblesk a tlakovú vlnu, ktorá ho zmietla so všetkým čo bolo naokolo. Silný úder do prilby, ostrá bolesť v tele, stav beztiaže a tma... Keď znovu otvoril oči dozvedel sa, že posledných šesť týždňov strávil v umelom spánku na Kamine. Po ozdravnom pobyte a kondičnom tréningu sa prihlásil ako dobrovoľník do zvláštnej misie. Testy absolvoval na výbornú a spolu s dvadsiatkou ďalších chlapov absolvoval výcvik v starých bojových technikách a umení prežiť. Smiali sa keď sa učili zhotoviť luk a uloviť vevericu a nechápavo krútili hlavami nad narábaním s prehistorickou technikou. Teraz vybraní siedmi z nich dostali šancu zúročiť tvrdý výcvik, sprevádzajúc skupinu geológov a baníkov na Ixisz7. Skúmavo sa zahľadel do tváre prvého civilistu.
Ozrutný chlap, prezývaný Thor, im bol predstavený ako technológ. Teraz pokojne sedel s privretými očami a zrejme spal. Tento chlap našu ochranu veru nepotrebuje, pomyslel si Tex. Na objatie jeho mohutného hrudníka by potreboval o hodný kus dlhšie ruky. Hranatá lebka, zápasnícky výraz v tvári a dlane ako lopaty ho akoby predurčovali k tomu, aby svojich nepriateľov masakroval holými rukami. Tex nepoznal strach, ale predstava, že si pohnevá tento chodiaci mlynček na mäso, v ňom spôsobila zvláštne vnútorné chvenie. Napriek tomu bol Thor pokojnej povahy, i keď v problémoch do toho vedel ísť riadne tvrdo.
Vedľa Thora sa spokojne pohupoval Toydarián menom Seiduna a striedavo sa škrabkajúc na nose a zátylku si niečo zapisoval do notesa. Tex ho nemal rád, vlastne nikto ho nemal veľmi v láske, v kartách s ním totiž prišiel o žold každý z nich. Miloval hazard a ako neskôr zistili, bol obdarený fenomenálnou pamäťou, ktorá mu zakaždým dopomohla k výhre a balíku.
Ďalšími v rade boli dvaja bratia pochádzajúci z národa fanatických bojovníkov. Neustále náboženské a klanové vojny zamestnávali obyvateľov planéty Alm-Olk natoľko, že si ani nevšimli rozkol v Republike a začiatok vojny. Na spojenectvo ich vyzval samotný gróf Dooku, no predstava podriadenia sa armáde robotov spojila veky znepriatelené strany, rozprášili armádu Techno únie a poslali loď naloženú hlavami bojových droidov späť k majiteľom. Takáto urážka nemohla ostať bez povšimnutia, preto sa planéta dostala do blokády. Niekoľko mesiacov zúrivých bojov bez víťaza prinútilo siahnuť grófa Dooku k neobvyklému ťahu a pomocou prototypu tajnej zbrane zdecimoval tento národ na hŕstku na všetko odhodlaných hrdlorezov. Dvaja z nich teraz sedeli pred Texom a so sklonenou hlavou a zopätými rukami odriekali modlitby. Prvý sa volal Fedaj, bol mozgom tejto dvojice. Ak sa práve nemodlil bol neustále v strehu, jeho živé oči všetko sledovali. Svojho brata oslovoval Soraka, no v rozhovoroch o ňom ho nikto nenazval inak ako Assassino. Bol to mlčanlivý človek neustále držiac jednu ruku na spúšti svojej zbrane. Bol majster v zachádzaní so zbraňami a výbušninami. Obaja bratia v čase konfliktu na rodnej planéte pôsobili ako prospektori na opačnej strane galaxie a to im zachránilo životy. Nie však ich rodinám, čo v bratoch rozhorelo neutíchajúcu túžbu po pomste separatistom.
Piaty civilista bol šľachovitý chlap menom Roan. O jeho pôvode sa veľa nevedelo, no bolo známe, že i jeho národ sympatizoval s Republikou za čo sa im Dooku odvďačil systematickým bombardovaním planéty. Republiková armáda prišla planéte Uthman skoro na pomoc a pomohla jej zbaviť sa votrelcov, no oblasť, v ktorej žila Roanova rodina bola vyhladená do poslednej duše.
Tex obrátil hlavu k šiestemu mužovi. Hovoril si Umid, pochádzal z Naboo a na jeho planétach strávil vyše tridsať rokov ako baník. Bol to na prvý pohľad jednoduchý a málovravný človek, ktorý sa po práci rád pozrel na dno pohárika. Alkohol len zvýrazňoval jeho zlú vlastnosť, ktorou bola vznetlivosť. Nebolo však radno ho podceňovať, nakoľko v bani bol usilovný a mihal sa všade ako lasička. O horninách vedel asi všetko a po nohaviciach nosil kúsky rôznych nerastov, ktoré si pri poháriku opakovane obzeral, krútil v prstoch a všelijako skúmal ich vlastnosti.
Posledným členom skupiny civilistov bola – žena. Tex počul ako ju Majster Yoda pred odchodom oslovil markíza de Barattea. Markíza bola žena s postavou ľahkej atlétky a jej dlhé štíhle nohy priťahovali pozornosť kdekoľvek sa objavila. I ona teraz sedela s privretými očami a Tex sa chvíľu snažil odhadnúť akú úlohu bude zohrávať táto príťažlivá žena v misii. Z úvah ho vytrhol oznam z pilotnej kabíny, že B’ahya je na dohľad a čoskoro opustia hyperpriestor.
Čo sa vlastne členovia čaty dozvedeli na briefingu v deň odletu, keď zároveň dostali možnosť odstúpiť od misie? Pokyny boli stručné a zrozumiteľné, Rád Jedi vysiela utajenú skupinu s úlohou zmapovať geologické zdroje planéty. Separatisti, pripravení na vojnu, prepadávali slnečné sústavy, blokovali cesty a spôsobovali vážne problémy pri zásobovaní Republiky. Tá, sužovaná vojnou a zmietajúca sa v chaose, navyše odrezaná aj od zdrojov, nutne potrebovala strategické suroviny. Tie sa nečakane objavili tam, kde by ich nikto nečakal, na planéte Ixisz7, kde pri návrate z diplomatickej misie nedávno núdzovo pristál raketoplán s Majstrom Yodom. Počas opravy hyperpohonu Yoda vycítil výnimočnosť tohto miesta a vo vnútrozemí objavil pod povrchom staré nevyťažené bane so vzácnym nerastom. Po návrate na Coruscant boli v tichosti prehľadané archívy Rádu, no zmienky o sústave B’ahya boli veľmi strohé a indície poukazovali na nestálu klímu a možné vyľudnenie planéty počas konfliktu či náhlou zmenou životných podmienok. Archeológia už bola zabudnutým pojmom, história bola vďaka digitálnym médiám dávno analyzovaná, prebádaná, utriedená a bezpečne uložená v archívoch Rádu. Tex tomu celkom nerozumel, pretože jeho história priťahovala a keby mal na výber, určite by si vybral poslanie skúmať minulosť. Z dostupných zdrojov sa dozvedel, že Ixisz 7 je druhou zo štyroch planét obiehajúcich slnko B’ahya. Na krátku dobu bola kolonizovaná i tretia planéta sústavy, Venea, no po krátkej dobe bola základňa natrvalo vyľudnená. I tento fakt bol dosť neobvyklý a nútil Texa k zamysleniu. Trhnutie však signalizovalo zmenu rýchlosti a vynorenie z hyper priestoru. Stačil krátky pohľad z okna aby Tex ihneď spoznal cieľ ich cesty. Bledofialový nádych planéty znamenal, že sa leto tam blíži k svojmu koncu. Ešte chvíľa a vstúpia do atmosféry...

Paluba komunikačnej fregaty Gerrit, sektor Vivenda, neďaleko planéty Dorvalla.

N veliteľskom mostíku vládlo hlboké ticho prerušované iba krokmi nervózne sa prechádzajúceho admirála Rieetvela a jemným cvrlikaním prístrojov. Droidi sediaci za riadiacimi panelmi z času načas odvrátili hlavy od monitorov a chvíľu sledovali ako narastá veliteľovo napätie. Na jednom z panelov sa rozblikala kontrolka, taktický droid sa otočil k prešľapujúcemu komandérovi a oznámil prichádzajúci hovor. Rieetvel stuhol a obrátil sa k holografickému obrazu postavy zahalenej do plášťa zahaľujúceho aj veľkú časť tváre, ktorá sa objavila uprostred mostíka. S úklonom úctivo pozdravil. Zahalená postava ignorujúc prejavy úslužnosti a strachu prehovorila: „Admirál, máme indície, že k vášmu sektoru smeruje republiková loď. Cieľ cesty nie je známy... zatiaľ. Odteraz bude vašou hlavnou úlohou sledovať aktivitu republikových plavidiel okolo vonkajšieho okraja a zachytiť vysielanie na Coruscant. Potom dostanete ďalšie rozkazy.“ Sith po krátkej odmlke pokračoval: „Chcem vás varovať pred ďalším zlyhaním“. Admirál sa pokúsil sa rozhodným hlasom odpovedať, no hlas sa mu badateľne zachvel. „Vynasnažím sa nesklamať, môj pane“. Vecný hlas zahalenej postavy zmenil tón na ľadovo chladný: „To by som vám aj radil, generál Grievous očakáva vaše najmenšie zaváhanie“. Hologram zmizol, no admirál naďalej nehybne civel rovnakým smerom. Grievous, meno, ktoré naháňalo strach. Zo zadumania ho vytrhol hlas taktického droida: „Pane, aj v prípade nastavenia skenerov na maximálny rozsah nebudeme vedieť pokryť celý kvadrant. Je tu päťdesiat percentná šanca, že pokiaľ zachytený signál nebude dostatočne zreteľný, nebudeme vedieť určiť zdroj vysielania. Odporúčam presunúť flotilu bližšie k Hydianskej ceste alebo rozdeliť flotilu a jej časť presunúť k sektoru Kathol. Pravdepodobnosť útoku republikových síl v tomto sektore je v krátkodobom horizonte rovná nule“. Admirál zaťal zuby a rozhodným krokom opustil mostík.

Orbit planéty Ixisz7, paluba republikového raketoplánu triedy Nu.

Keď sa z pilotnej kabíny ozval strohý oznam o vstupe do atmosféry a zahájení pristávacieho manévru, posádka plavidla už mala zapnuté bezpečnostné pásy a živo pozorovala priestor za oknami. Ktovie, či ich misia nebola prezradená a neocitnú sa naraz v paľbe separatistických lodí, pomyslel si Tex. Vzápätí odohnal nepríjemnú predstavu a rozhliadol sa naokolo. Na tvárach spolucestujúcich nezbadal žiadne známky obáv či napätia, čo ho upokojilo a povzbudilo zároveň. Markíza akoby myslela na to isté, tiež sa rozhliadala po ostatných. Na moment sa ich pohľady stretli, na čo žena ledva badateľne kývla hlavou a Tex akoby v odvracajúcej sa tvári rozoznal aj náznak úsmevu. Raketoplán sa rýchlo blížil k povrchu planéty, plavidlom mierne potriasalo a za oknami sa črtal čierny oceán. O chvíľu turbulencie ustali a loď sa rútila v neveľkej výške nad hladinou. Tex sa zahľadel na tmavú vodnú plochu, no jeho pozornosť sa obrátila na horský masív v pozadí. Včas na to, aby nezbadal dlhého slizkého tvora, ktorý sa vymrštil z vody a ktorého zubatá papuľa minula krídlo lode len o pár metrov, našťastie leteli prirýchlo. Navyše sa v kabíne rozsvietil červený maják signalizujúci výsadok o päť minút a svoju pozornosť opäť sústredil na svoje okolie. Vojaci ako na povel skontrolovali zásobníky a nasadili si prilby. Čierna hladina začala meniť farbu na sivo hnedú a pohorie sa badateľne priblížilo. Keď sa raketoplán ocitol nad pevninou, mierne zvýšil letovú hladinu, preletel ponad riedky pobrežný porast, nezalesnené skalnaté pahorky a oblúkom sa priblížil k údoliu na úpätí pohoria. Plavidlo ostalo nehybne visieť kúsok nad zemou a maják v kabíne opäť zmenil farbu, tentoraz na zelenú a z reproduktora sa ozval pilotov hlas. „Kapitán, sme v cieľovej zóne, senzory sú čisté, môžete začať s výsadkom“. Tex pristúpil k ovládaniu rampy, ktorá sa s tlmeným sykotom spustila. Zopár krátkych gest k štyrom vojakom, ktorý za zvukov cvakania uzáverov zbraní vyskočili z lode a rozbehli sa do strán, kde v pokľaku zaujali obranné postavenie. Rozhliadol sa po nich. Skautské uniformy takmer splývali s okolím. Jeden po druhom signalizovali čistý vzduch, načo Tex kývol ostatným pasažierom, ktorí nacvičenými pohybmi siahli po svojej batožine a rýchlo vystúpili z lode. Tex obehol krídlo a priblížil sa ku kabíne. Zdvihol palec, krátko zasalutoval a gestom naznačil odlet. Pilot prikývol, opätoval pozdrav a obrátil hlavu k riadeniu. Raketoplán sa nehlučne vzniesol, roztvoril krídla a rýchlo sa začal vzďaľovať. Pilot naďalej kopírujúc terén krajiny viedol stroj maximálnou rýchlosťou k opačnej strane planéty, po niekoľkých desiatkach minútach letu sa prudko vzniesol do výšky a opustil atmosféru. Vydal navigátorovi príkaz k odvysielaniu šifrovanej správy o úspešnom výsadku a vstúpil do hyperpriestoru.

Coruscant, komunikačné centrum Senátu.

V operačnej miestnosti vládol živý ruch, desiatky bytostí najrôznejších rás tu buď sedeli za prístrojovými doskami a ťukali do obrazoviek a iných kontrolných prvkov, alebo živo diskutovali, chodili po miestnosti a miešali sa so všadeprítomnými droidmi. So sálou susedilo niekoľko menších konferenčných miestností, ktorých priehľadné steny tmavli podľa toho ako sa aktuálnemu osadenstvu žiadalo súkromie. Bolo tu možné zahliadnuť členov senátu sprevádzaných strážou v modrých uniformách ale aj rytierov rádu Jedi. Z jednej z miestností pred hodnou chvíľou vyšiel Majster Windu a postavil sa za dvoch z mnohých operátorov mainfraimu. Mierne rozkročený so založenými rukami pokojne stál a uprene hľadel na displej rolujúci zoznam správ prichádzajúcich v každom momente do Senátu. Z jeho tváre a postoja vyžarovala rozvaha a pokoj, no v duši cítil isté napätie. Signál mešká, čo je určitý dôvod na obavu zo zlyhania misie, no skúsenosť ho naučila trpezlivosti. Urobili všetko čo bolo v ich silách, aby ostala misia utajená. Zrazu sa naklonil k displeju, zastavil tok správ a vrátil sa o pár riadkov späť. Vyvolal jednu zo správ a poslal ju na tlačiareň, z ktorej sa vysunul úzky pás papiera. Pohľadom skontroloval dve rady číslic a označil správu na výmaz. Jeden z operátorov sa pokúsil voči postupu namietať, no Jedi mávnutím ruky operátora umlčal. Priložením dlane na snímač a vložením osobného kódu potvrdil svoju autentizáciu a systém správu natrvalo vymazal. Navyše vložená číselná postupnosť spustila samodeštrukčnú rutinu ktorá v systéme zahladila všetky stopy po akcii. Majster po tomto úkone kývol operátorom na pozdrav a vybral sa k východu. Tí ešte chvíľu striedavo hľadeli sa seba a na displej na ktorom Jedi urobil výmaz, no potom pokrčili ramenami, obrátili sa k svojim obrazovkám a na všetko zabudnúc sa opäť zahĺbili do práce. O niekoľko minút Windu nastúpil v doku do lietača a vydal sa Chrámu Jedi. Premávka bola hustá ako obvykle, no nepriniesla žiadne nečakané situácie. Po chvíli vystúpil pred mekkou Rádu a ráznym krokom vošiel do jej útrob. Majster Yoda sa ako obvykle v tomto čase venoval výuke padawanov s laserovými mečmi. Pri pohľade na detské postavy s veľkými prilbami sa Windu mimovoľne pousmial. Jedným kývnutím hlavy dal Yodovi na vedomie príjem očakávanej správy o úspešnom vylodení misie a opustil miestnosť. Yoda sklonil hlavu a so zavretými očami chvíľu zhlboka dýchal. Potom zodvihol hlavu k svojmu ticho stojacemu nedospelému obecenstvu a zoširoka sa usmial.